Americký staford – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby
Napriek svojej bojovej minulosti je staford oddaný spoločník k rodine s deťmi. Americký stafordšírsky teriér svojou robustnou a svalnatou postavou pôsobí odstrašujúco. Využíva sa hlavne na účely športové, canisterapiu alebo ako spoločník pri rôznych aktivitách. V tréningu dokazuje svoju vysokú mieru inteligencie. Je učenlivý, no vyžaduje si skúsenejšieho chovateľa, ktorý má pre jeho nároky dostatok pochopenia a času.
autor:Denis Ruščák
Aktualizované: 27.11.2023
Pod drsným zovňajškom však skrýva vysokú mieru lojality, poslušnosti a trpezlivosti. Predsudky teda nie sú na mieste. Teší sa solídnemu zdraviu a dobrej kondícii. Do veľkej miery však kondícia závisí od poskytnutej starostlivosti.
Vzhľad, veľkosť, srsť a druhy
Robustné svalnaté telo, hrubý krk, veľká hlava a široké ústa patria k hlavnej charakteristike amerického staforda. Ide o plemeno stredného vzrastu. Mohutnou postavou a výrazným osvalením môže budiť dojem väčšieho psa. Psy štandardne merajú v kohútiku 46 až 48 cm, no dnes bežne dorastajú aj do výšky 55 cm. Sučky sú spravidla o niečo menšie, štandardne v kohútiku merajú 43 až 46 cm, výnimočne aj do 50 cm. V hmotnosti medzi pohlaviami už možno pozorovať výraznejšie rozdiely. Dospelý pes môže vážiť od 23 do 35 kg, čo opäť veľmi závisí od anatómie a miery osvalenia tela.
Pri pohľade na toto plemeno zaujme práve široká a veľká hlava, ktorá je v kontraste s mohutným hrudníkom a svalnatými ramenami. Uši psa sú pôvodne polostojaté a majú tvar ružového listu, no často ich majitelia dávajú kupírovať, čo je v prípade tohto plemena štandardom povoelné. Chrbát amerického staforda je kratší a smerom od krku dozadu sa mierne zvažuje až k chvostu. Predné i zadné končatiny sú svalnaté a predstavujú pre psa zdroj stability a sily.
Srsť je krátka, lesklá a priliehavá k telu. Americký stafordšírsky teriér má rôzne farebné variety. Najčastejšie je to farba zlatá, červená, čierna, žíhaná alebo modrá. Srsť môže byť aj škvrnitá. Oficiálne nie je v chove schválené, ak je na tele psa viac ako 80 % bielej farby. V súvislosti s chovom nie je povolená ani čierna farba s pálením a pečeňová (červený pes s červeným nosom). Objaviť sa môže sfarbenie merle, ktoré však vzniká iba krížením s iným plemenom, preto nie je schválené. Korene amerického staforda sú na Britských ostrovoch, no po prvýkrát bol uznaný organizáciou AKC (American Kennel Club) v roku 1936 v USA. Vyšľachtený bol z línie amerického pitbulteriéra.
Zdravie, choroby a vek
Veľmi zdravé a odolné plemeno amerického stafordšírskeho teriéra má celkovo dobrú zdravotnú kondíciu. Čoraz viac sa uňho vyskytujú práve dedičné degeneratívne ochorenia typické pre stredne veľké plemená.
- Dysplázia bedrového kĺbu – problém s pohybovým aparátom môže byť spôsobený dislokáciou stehennej kosti, ktorá nezapadá do bedrovej jamky. Následný pohyb psíkovi spôsobuje nepohodu. Podobný prípad môže nastať aj pri lakťovom kĺbe. Často ide o dedičné ochorenie.
- Ochorenia srdca – vyskytujú sa rôzne defekty či abnormality vo funkcii kardiovaskulárneho systému. Ide najčastejšie o dedičný stav.
- Ochorenia obličiek a močových ciest – u amerických stafordov sa zvyknú vo vyššej miere vyskytovať ochorenia močových ciest a obličiek. Typická je napríklad cystinúria, čo je defekt obličiek, pri ktorom sa vylučuje zvýšené množstvo aminokyselín. Hyperurikosúria sa zasa prejavuje nadmerným vylučovaním kyseliny močovej. Tieto dedičné ochorenia spôsobujú často tvorbu močových kameňov.
- Degeneratívna myelopatia – ide o nervové ochorenie miechy. Vyskytuje sa zvyčajne u starších psov. Príznakmi sú zhoršená stabilita a zlá koordinácia pohybov u jedinca. Nástup ochorenia je postupný, no časom postupuje a postihuje končatiny i svaly. Pes je paralyzovaný a nehybný, takéto štádium vedie často k smrti. Ochorenie je deštrukčné a neexistuje účinná liečba, len potláčanie príznakov.
- Progresívna retinálna atrofia – ide o degeneráciu očných buniek na sietnici (čapíky a tyčinky). Toto recesívne a dedičné ochorenie môže viesť až k úplnej strate zraku.
- Cerebelárna ataxia – toto dedičné ochorenie postihuje mozoček jedinca. Ochorenie môže byť spôsobené nádorom, infekciou a u tohto plemena môže ísť taktiež o vrodenú poruchu. U psov sa prejavuje stratou koordinácie pohybov, trasením alebo neovládateľným pohybom a nakláňaním hlavy. Ide o ochorenie, ktoré nemožno liečiť a jedinec, ktorého ochorenie postihne by mal byť z chovu vylúčený.
Amstaff, ako sa zvykne tejto rase skratkovito hovoriť, sa môže pochváliť aj relatívne dlhým životom. V priemere sa dožíva 10 až 14 rokov. Dôležité je v tomto prípade, aby šlo o čistokrvné plemeno. Krížením teriérov totiž môže dochádzať k podnecovaniu rôznych genetických ochorení.
Povaha a správanie
Energický, húževnatý a bystrý staford je skvelým spoločníkom. V minulosti sa používal na lov, rôzne práce na farmách, ale aj ako bojový pes. Vyšľachtený bol pôvodne na výstavy. Výzorom amstaff budí rešpekt, no k ľuďom sa správa empaticky a s citom. Mýty postavené len na tom, že ide o čisto bojové plemeno, ktoré vždy útočí, sú založené na negatívnej prezentácii tohto plemena – minulosť, filmy, imidž ľudí a nevhodná výchova. Pes, ktorý je často využívaný ako terapeut a spoločník do rodiny určite nemôže byť neovládateľný agresor.
Tieto psy milujú pozornosť majiteľa a jeho rodiny. Obzvlášť priateľské sú k deťom. Vo Veľkej Británii je americký stafordšírsky teriér považovaný za ideálneho rodinného psa. S ostatnými psami nevychádza najlepšie, no dôvodom je jeho vrodená agresia, predovšetkým, ak ide o psy rovnakého pohlavia. Všetko je však o správnom prístupe majiteľa v tréningu. Pes sa dokáže naučiť tieto svoje pudy ovládať. Vo výsledku je amstaff rovnako ako zlatý retriever veľmi pokojný a trpezlivý. Len málokedy sa nechá rozhodiť. Stafordy majiteľovi preukazujú oddanosť a sú rady odmeňované za svoje služby. V rámci ich správania je vhodné poukázať aj na ich pokojnú povahu a prehnaného štekania sa u nich obávať nemusíte. Psa učte samote v skorom veku. Je to objaviteľ a vo vašej neprítomnosti sa dokáže dostať aj tam, kde by vám to nenapadlo.
Negatívny postoj a reputácia bojového plemena sú prežitkom z minulosti. Potrebné je brať na vedomie, že psie zápasy organizovali ľudia, nie psy, ktoré boli na tento účel zneužívané. Psie bojové plemená boli cielene šľachtené za účelom organizovania psích zápasov. U amstaffa sa bojovnosť a agresia voči iným zvieratám zakorenila, no dnes je v chove výrazne potláčaná. Napriek tomu sa vyskytuje. Vzhľadom na účely, na ktoré ľudia amerického staforda v minulosti využívali (boj s býkmi, medvedmi či inými psami), si vyslúžil status nežiaduceho hosťa a chov je často regulovaný národnou legislatívou alebo lokálnymi nariadeniami. V niektorých oblastiach Nemecka je jeho chov zakázaný, platí to aj pre krajiny ako Nórsko, Dánsko či Izrael. Pri vstupe do niektorých krajín je nutné psa registrovať a dokazovať jeho pôvod preukazom.
Výchova, výcvik a starostlivosť
Poslušnosť kažého psa závisí od výchovy a výcviku. To, ako sa pes správa, má do veľkej miery na svedomí hlavne človek. Vyžaduje si mať pri sebe skúseného a vyrovnaného chovateľa, ktorý si chovom takéhoto plemena nepotrebuje nič kompenzovať alebo násobiť svoj osobný status. Od šteniatka a aj v období puberty potrebuje staford majiteľa, ktorý sa ho nebude báť a bude preňho autoritou, no bez prehnanej nadradenosti bude psa učiť povelom a disciplíne. Nie cez tresty a agresivitu, v takom prípade sa z neho môže stať tvrdohlavý a mrzutý staford. Dominancia staforda je relatívne bežná, medzi ostatnými psami má tendenciu stať sa vodcom svorky. Nie je to negatívna vlastnosť, no pri výchove a výcviku je dôležité zabrániť negatívnym prejavom.
Americký staford sa rád predvádza a zrejme neexistuje pohybová aktivita, ktorá by ho nebavila. Výdatný pohyb je pre psa zdrojom spokojnosti. Aktívny majiteľ, ktorý so psom bude chodiť na dlhé prechádzky, pôjde si s ním zabehať, zabicyklovať alebo ho vezme na turistiku je pre amstaffa ideálnym spoločníkom. Agility, flyball, wall climbing, skok do výšky, skok do diaľky, aportovanie, canicross, weight pulling či iné ťahacie disciplíny, kde si stafordy prídu na svoje. Opomenúť nemožno športovú kynológiu, špeciálne jeho tréning obrany, kde americké stafordy vynikajú. Na výchovu tohto plemena budete potrebovať dostatok času a skúseností s výchovou. Staford je nebojácny a má veľmi vyrovnanú povahu, stresové situácie zvláda veľmi dobre, no opäť treba brať dôraz na skorú socializáciu. Práve strach môže u psa podnietiť jeho silné ochranárske inštinkty a môže sa stať nezvládnuteľným. Amstaff je inteligentný, bystrý a veľmi vhodný na profesionálny výcvik.
Americký staford poslúžiaj na účely terapie. Hlavne ako spoločník pre rodiny alebo v niektorých prípadoch aj pre starších ľudí. Vynikajúco mu idú aj spomenuté športové aktivity. Psa je odporúčané socializovať v skoršom veku, hlavne s inými psami. Dôležité je učiť ho ignorácii a sebakontrole. Z hľadiska ďalšej starostlivosti nie je americký staford nijak extra náročné plemeno. Srsť je nenáročná a občasné kefovanie bude postačovať. Nezabúdajte ani na starostlivosť o chrup. Staford má vcelku vysoký apetít, preto myslite na to, aby mal dostatok krmiva aj s ohľadom na energetický výdaj. Tejto rase doprajte vo väčšom množstve aj organické surové krmivo v podobe mäsa (BARF).
Americký staford do bytu či do domu? Pre koho je toto plemeno vhodné?
Chov amstaffa v interiéri bytu či domu nie je pre toto relatívne veľké a pohybovo náročné plemeno nič nezvyčajné. Samozrejme, ak ste aktívny majiteľ, ktorý má čas na venčenie a dlhé prechádzky viackrát do dňa a pes nebude pociťovať žiadny deficit pohybu. Psovi vzhľadom na jeho fyzický fond doprajte dostatok fyzických i psychických aktivít, no takteiž priestor na oddych. Pri trvalom prístupe na záhradu si ľahko nájde záľubu aj vo výkopových prácach. Preto mu doprajte čas a priestor, ktorý bude tráviť s členmi rodiny. Na celoročný pobyt vonku však nie je anatomicky staford stavaný. Má krátku srsť s nízkou podsadou, preto v chladnom počasí potrebuje zateplenú búdu alebo prístrešok s pelechom (krytý koterec).
Aktívny majiteľ si s ním užije kopec dobrodružstiev. Americký staford je hravý a vhodný na účely rôznych psích športov, ale rád si s majiteľom pôjde aj zabehať popri bicykli alebo sa s ním vyberie na turistiku. Amstaff je vytrvalec a je veľmi odolný a agilný. Skvelo vychádza s deťmi a využíva sa i na účely canisterapie ako podporný pes. Na cudzie psy si zvyká ťažko a svoje teritórium si oddane bráni.
Pre chovateľa začiatočníka, ktorý s chovom nemá žiadne skúsenosti americký staford nie je možno úplne vhodnou voľbou, no zodpovedným prístupom a chuťou naučiť sa o plemene všetko podstatné, by to mohol zvládnuť. Amstaff je inteligentný a húževnatý pes a neskúseného chovateľa si dokáže ľahko podriadiť. Potrebné je získať si jeho rešpekt pozitívnym prístupom a trpezlivosťou. Potrebná je skorá socializácia s inými ľuďmi i psami. Americký staford je z hľadiska starostlivosti nenáročná rasa. Pozornosť treba okrem výchovy venovať starostlivosti o srsť a kvalitnej a pravidelnej strave.
Najčastejšie otázky – FAQ
Chceli by ste mať doma amerického staforda? Chcete vedieť, akú má staford povahu alebo či ide naozaj o bojové plemeno? Máte skúsenosti s chovom amerického stafordšírskeho teriéra? V našom článku nájdete odpovede na väčšinu otázok. Ak by vás ešte niečo zaujímalo, pokojne nás kontaktujte alebo sa zapojte do diskusie. Budeme radi za vaše názory, skúsenosti a rady týkajúce sa chovu tohto plemena.
Koľko sa dožíva americký staford rokov?
Aké sú druhy amerického staforda?
Akú povahu má americký staford?
Je americký staford bojové plemeno?
Je americký staford vhodný do bytu alebo domu?
Koľko stojí americký staford s papiermi?
Galéria obrázkov
Komentáre
Máme síce len polovičného stafordíka, ale sedí to. Má rada pozornosť ľudí, často sa chce mojkať, každému novému psovi musí ukázať, kto je pánom ulice, celý barák vie, keď k nám niekto ide na návštevu. Trochu ťažšie si zvykala na samotu, občas sa ešte stane, že vymýšľa, keď nikto nie je doma a chodí pozerať, či náhodou niečo nie je na papanie v kuchyni. Občas má pocit, že ona je paňou domácnosti a treba ju upratať, ale je inteligentná, takže vždy rýchlo pochopí, čo treba. Máme ju v byte, ale väčšinou je to veľký lenivec, niekedy sa stane, že ju treba nútiť ísť von, inokedy by sa prechádzala aj hodinu. Je učenlivá, ale väčšinu "povelov" urobí len vtedy, keď vie, že niečo dostane. Nevymenili by sme ju za nič na svete, človek sa na nej musí často smiať, čo sa blbosť zas vymyslela, ale ľubi nás a často to dáva najavo.
OdpovedaťNeviem, co teda pani/slecna Kristina myslela úvodzovkami, ze "strazny pes". Ja chovam 3 stafordov, dvaja strazia na firme uz vyse 3 rokov a dalsi u nas doma. Vsetci zvladaju zaklady poslusnosti, jeden absolvoval aj vycvik s kynologom a ak by som potreboval dalsieho psa na strazenie, idem do toho. Vsetko je o tom ako si psa vycvicite a vychovate a nejake predsudky treba dat bokom. Takze, ano staford je aj dnes strazny pes a bol aj v minulosti. Len to nema napisane v standarde plemena? Gaucovy typ z neho urobili ludia, ktori s nim 80 percent casu travia v mestskom byte a idu s nim na hodinku...alebo az dve von, co totalne tlmi ich prirodzenu zvedavost s zivelnost (nie nejaku agresivitu). Nehovoriac o tych, co sa nim hrdia, aky je to vytrvaly a silny pes. Pritom sa prechadza v byte 5x5 metrov. Ale, ved pes je tu na to aby spoluzil s clovekom. Takze netreba psa nikdy sudit. Len jeho majitela :)).
OdpovedaťVaš blok je skvelí vďaka vam mám doma skvele vychovaného staforda
Odpovedať