Anglický mastif – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby
Veľkosť a pokojná povaha z neho robia výborného strážneho psa. Na prvý pohľad síce budí rešpekt, ale k cudzincom je nevšímavý. Jeho správanie sa mení až vo chvíli, keď nadobudne pocit, že je jeho rodina alebo chránený majetok v ohrození. Zbytočne nešteká a hryzie len výnimočne, na ochranu mu stačí jeho výnimočný vzrast. Podľa delenia FCI sa radí do 2. skupiny (Pinče, bradáče, molosoidné plemená a švajčiarske salašnícke psy), 2. sekcie (Molosoidné psy) a štandardu patrí číslo 264. Vo svojej podstate je anglický mastif dobromyseľný a nekonfliktný spoločník lojálny voči rodine. Najlepšie mu bude v dome so záhradou (na vidieku aj v meste) s prístupom dovnútra.
Ide o jedno z najväčších plemien – anglický mastif dosahuje v kohútiku od 70 (sučky) až 76 (psy) cm vyššie. Štandard FCI hmotnosť neuvádza, avšak v dospelosti pelemeno dosahuje váhu 70 až 100 kg. Výška a hmotnosť by mali byť v „správnom pomere“. Typická je preň mohutná, silná a ťažká kostra a dobre vyvinuté svalstvo. Mohutná hlava je mierne dlhšia ako širšia, široká čeľusť s prevísajúcimi pyskami vyvoláva úctu. Dlhé uši sú široko nasadené a visia popri tvári, stredne veľké tmavé oči sú ďaleko od seba. Krk je svalnatý a skoro rovnako široký ako hlava. Široký hrudník s dobre klenutými rebrami je hlboký. Vysoko nasadený chvost sa môže kupírovať. Krátka srsť na celom tele prilieha, na krku a hlave sú povolené vrásky. Farba srsti môže byť plavá, s nádychom marhuľovej alebo žíhaná, na tvári by nemala chýbať typická tmavá maska. Akceptované sú biele znaky na hrudníku i končatinách. Hoci je toto plemeno vo všeobecnosti považované za veľmi odolné, s ohľadom na jeho veľkosť treba počítať s náchylnosťou na ochorenia pohybového aparátu (predovšetkým ide o dyspláziu bedrového kĺbu a dyspláziu lakťa). Vyskytnúť sa môže i torzia žalúdka (vyhnúť sa jej môžete rozdelením krmiva na niekoľko malých porcií), cystinúria, progresívna retinálna atrofia (PRA) a rakovina. Dĺžkou života nad ostatnými veľkými plemenami nevyčnieva – v priemere sa dožíva 8 až 10 rokov.
Svojou veľkosťou môže vzbudzovať strach, avšak jeho povaha je dobrosrdečná. Anglický mastif je pokojný a vyrovnaný, z miery ho nevyvedie hluk, stres a ani iné zvieratá. Aj vďaka pokojnej povahe a vysokej prahovej citlivosti si získal prezývku „jemný obor“. Ide o plemeno hodiace sa do rodiny s deťmi, avšak osvedčí sa taktiež ako terapeutický pes. K cudzincom sa síce správa zdržanlivo, ale to neznamená, že mu chýba odvaha. Mastif má veľmi dobrý prehľad o všetkom, čo sa deje za „jeho“ plotom. Svoju rodinu miluje a bude ju v prípade ohrozenia bez váhania ochraňovať. Vďaka svojej dobromyseľnosti a nekonfliktnosti nepotrebuje štekať ani hrýzť (robí to len v extrémnych prípadoch), na zastrašenie hrozby mu postačí jeho vzhľad. Ide preto o prvotriedneho strážcu. Ani jeho veľkosť mastifovi nebráni v maznaní. Rád je so svojou rodinou v kontakte, zbožňuje hladkanie i nežnosti. Výcvik nie je náročný, anglický mastif je inteligentný a orientovaný na ľudí, preto väčšinou urobí všetko, aby majiteľa potešil. Minimom u tohto plemena je základný výcvik. Stimulácia by mala byť pozitívna, krik sa vám nevyplatí. Dôležitý je nielen dôkladný výcvik, ale aj socializácia, a to už od šteniatka. Absolútnej poslušnosti sa však nedočkáte, toto plemeno má občas tendenciu neposlúchať. Hodí sa k deťom i starším ľuďom, pri kontakte s nimi sa prejavuje jeho empatia a hravosť. K iným zvieratám je tolerantný. Má len minimálne lovecké inštinkty, preto sa pri dobrom výcviku nebudete musieť obávať, že vám na prechádzke utečie. Anglického mastifa môžete chovať aj v byte, avšak bude tam ako slon v porceláne, ideálnejší je preň dom so záhradou. Hoci je mastif schopný žiť vonku, najlepšie sa bude cítiť vnútri, aby mohol dohliadať na členov rodiny. Nezabúdajte na každodenné prechádzky, prispôsobte ich však počasiu. Mastif neznáša dobre teplo a v horúčavách mu hrozí prehriatie.