Bígel – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby
Bígl, bígel alebo beagle je krátkosrsté plemeno poľovníckeho psa zo skupiny duričov, ktorý je lovec telom aj dušou. Je zvedavý a neustále chce poznávať nové veci. Tento psík má permanentne dobrú náladu a dokáže byť veselým spoločníkom so silnou väzbou k svojmu majiteľovi. Toto plemeno pochádza z Anglicka, kde bolo vyšľachtené na lov líšok, bažantov či králikov. Bígle sú typické svojou hlasitosťou, majú tendenciu štekať a vyznačujú sa zvonivým a hlbokým hlasom.
Vzrastom a hmotnosťou sa bígel radí medzi stredne veľké plemená psov. V kohútiku dosahuje do 40 cm, dospelý jedinec môže vážiť 8 až 15 kg. Jasným poznávacím znakom sú dlhé, nízko posadené uši a výrazný ňufák. Stredne dlhý a silný chvost je posadený vysoko, vždy by mal mať bielu špičku. Sfarbenie je dvojfarebné alebo trojfarebné, najčastejšie ide o kombináciu hnedej a bielej, bielej a hrdzavej, bielej a zlatej alebo čierno-hnedo-biely variant. Ide o plemeno, ktoré sa výborne hodí do rodiny s deťmi, je priateľské a svoju rodinu miluje. Dôležitá je však socializácia. Keďže boli bígle chované v svorkách, spoločnosť iného psa im nevadí, zvyknú si aj na mačky. Vzhľadom na jeho silno zakorenený lovecký pud nie je bígl považovaný za poslušné a veľmi inteligentné plemeno, hoci pravda je iná. Výcvik nie je náročný, len mu treba venovať pozornosť. Toto plemeno je veľmi vynaliezavé a za maškrtu spraví čokoľvek. Pozitívna motivácia je preto v tomto prípade cestou k úspechu. Tréningu stačí venovať denne 20 až 40 minút, ale pravidelnosť je dôležitá. Bígla by ste mali niečím zamestnávať, miluje hry, pri ktorých musí rozmýšľať, agility i dlhé prechádzky, zamestnáte ho aj aportovaním. Pre svoju milú povahu sú bígle využívané ako terapeutické psy. Sú náchylné na priberanie, preto s maškrtami opatrne. Hoci ide o stredne malé plemeno, nevyhýbajú sa mu ochorenia kĺbov (dysplázia kĺbov i luxácia pately). Náchylné je i na ochorenia uší a očí (dystrofia rohovky či glaukóm). Bígla môžete chovať v byte i v dome s dvorom, zaobstarajte mu však pohodlnú búdu a nezabudájte na to, že potrebuje ľudský kontakt. Odlúčenie od majiteľa bígel znáša pomerne ťažko, preto netreba podceniť výchovu a pomaly ho učiť na to, že bude bývať aj sám.