Bojové plemená psov

Viacerí chovatelia a tréneri psov sa zhodujú na tom, že oficiálne – neoficiálne zoznamy bojových plemien psov sú založené na negatívnej povesti, stereotypoch a zlej propagácii v spoločnosti a médiách. Kombinácia veľkosti, často možno nie „priateľského“ vzhľadu a negatívneho prípadu môže o psovi vytvoriť ilúziu ako o útočníkovi či psovi agresorovi. To následne spôsobí, že sa spoločnosť na dané plemeno psa upne a začne ho na základe jeho znakov a minulosti vnímať ako nebezpečného. Skúsení tréneri a chovatelia však vedia, že vždy ide o prístup človeka k výchove a tréningu psa.

Bojové plemená psov neexistujú

Ako sme spomenuli v úvode, kategória bojových psích plemien nie je oficiálna a ide len o všeobecné označenie pre psie plemená, ktoré sú na základe ľudských pohnútok spojených s ich účelom využívania a minulosťou, považované za nebezpečné. Je faktom, že existujú psie plemená, ktoré sú menej spoločenské a nie sú to ideálne psy k deťom, no to neznamená, že ide o bojového či agresívneho psa. Odborníci sa zhodujú na tom, že označenie či kategorizácia ako „bojové plemeno psa“ má diskriminačný charakter a aj preto neexistuje žiadny kynologický ani právny štandard pre takúto segmentáciu psích rás. Ide o vyslovene subjektívne radenie a žiadny pes sa ako bojový nenarodí.

Toto označenie sa často využíva pri psoch, ktoré sú veľké, majú vyvinuté výrazné svalstvo a vzhľadom nepôsobia práve príliš priateľsky. Ide však veľmi často o predsudok. Mnohokrát sú jedince na zoznamoch nebezpečných plemien tie plemená, ktoré v minulosti boli šľachtené ako strážne psy, psy určené na lov zvierat, ochranu majetku pred votrelcami, medveďmi, vlkmi a podobne. Áno, faktom je, že mnohé tieto plemená boli historicky chované a cvičené aj za účelom boja v psích zápasoch. Aj dnes v 21. storočí sú v niektorých krajinách (Rusko /oblasť Kaukazu/, Japonsko, Latinská Amerika a ďalšie) psie zápasy stále legálne. Nie je sa teda prečo čudovať tomu, že v niektorých štátoch a regiónoch sveta je chov určitých plemien úplne zakázaný alebo prísne regulovaný legislatívou. Tu je zoznam bojových plemien psov, ktoré sú naprieč rôznymi krajinami považované za najnebezpečnejšie.

Americký stafordšírky bulteriér

Toto plemeno sprevádzajú mýty spojené práve s jeho bojovou minulosťou. Bohužiaľ, ani toto plemeno sa dodnes úplne nezbavilo prívlastku nebezpečného bojového psa. Aj preto je jeho chov v niektorých krajinách prísne regulovaný či dokonca zakázaný. V histórii šlo o jedno z plemien, ktoré bolo zneužívané na brutálne psie zápasy. Je však úplne zrejmé, že agresivitu a bojový inštinkt v nich podnecovali cielene ľudia a práve na to zameriavali aj celkový výcvik týchto psov. Skúsenejší chovatelia vedia, že americký staford je skvelým rodinným spoločníkom, ktorý má rád spoločnosť ľudí a dokáže byť extrémne priateľský k deťom. Je tiež vytrvalý, bystrý, všímavý a aktívny. Taktiež však tvrdohlavý a dominantný. Vhodný je pre aktívneho a vyrovnaného majiteľa.

Americký staford – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby

Americký pitbulteriér

Často nenávidené psie plemeno, ktoré je považované za útočné, agresívne a krvilačné. Tento dojem povzbudzuje ich vážny výraz tváre, svalnatá a atletická postava. Má spoločných predkov s americkým stafordšírskym teriérom. Zaujímavé je, že zatiaľ čo každý americký staford môže byť označený ako americký pitbulteriér, naopak to neplatí. Toto psie plemeno nemá uznaný FCI (Medzinárodná kynologická federácia) štandard a plemeno je oficiálne uznané organizáciou AKC (American Kennel Club). Podobne ako iné plemená typu bull aj tieto psy sa zneužívali na boj s inými zvieratami či psami. Napriek tomu, že pre mnohých je synonymom boja, jeho povaha sa z tohto pohľadu nijak nelíši od iných spoločenských psov. Je to lojálny a učenlivý pes do rodiny, ktorého výchovu však nemožno zanedbávať.

Stredoázijský ovčiak

Ide o silných a extrémne nebojácnych strážcov. Pochádzajú z regiónu Strednej Ázie. Toto plemeno sa zvykne označovať aj názvom turkménsky alabaj či vlkodav. Sú známe svojou vytrvalosťou. Sú to strážcovia pastvín a stád, neboja sa útokov vlkov ani medveďa. Majú silne vyvinutý ochranársky inštinkt a sú mimoriadne hrdé. Stredoázijský ovčiak je veľmi autonómny a autoritatívny. Prítomnosť iných psov nemusí úplne tolerovať. V ázijskom regióne si neraz ich lojalitu zamieňali s hlúposťou a stavali ich do situácií, v ktorých sa museli brániť a bojovať medzi sebou. Dnes je to stále verný strážca pastvín, stád, statkov, ale aj dvorov.

Stredoázijský ovčiak – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby

Bulteriér

Pôvodne šlo o bojového psa, ktorého atypický vzhľad budil rešpekt. Napriek tomu, že nejde o typické veľké či obrie plemeno, jeho sila je enormná. Je to pes, ktorý znesie hrubšie zaobchádzanie, čo však neznamená, že sa k nemu môžete správať nevhodne. Z bojového psa sa dnes stal pes spoločník a terapeut. Vďaka jeho vysokému prahu bolesti sa využíva pri canisterapii. Je to stále pes obranár, ktorý chráni svoje územie a rodinu. Nemá problém s deťmi, no návštevy sa pokúsi odstrašiť všetkými prostriedkami, až kým ich neschváli jeho pán. V tréningu si vyžaduje správny prístup, citlivosť a trpezlivosť. Je to nadaný športovec, vytrvalec a vyžaduje si zamestnať svoje zmysly.

Doberman

Aura okolo tohto dlhonohého svalnatého elegána je taká, že ide o brutálneho bojového psa, ktorý nemá problém usmrtiť človeka. Realita je taká, že je to odnepamäti poslušný nemecký strážca, ktorý si plní svoje úlohy najlepšie, ako vie. Je to obetavý ochranca, veľmi inteligentný a verný. Veľmi dobre sa hodí aj do rodiny s deťmi. V žiadnom prípade to nie je pes útočník. Málokedy sa doberman cíti ohrozený. Negatívnu povesť mu zapríčinili najmä niektoré filmové inscenácie, kde ho vykreslili ako agresora alebo pekelného psa. Je dobre cvičiteľný a trpezlivý. V žiadnom prípade nejde o bojové plemeno psa.

Doberman – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby

Rotvajler

Podobne ako doberman, predovšetkým vzhľad u tohto plemena spôsobil, že ho ľudia začali vnímať ako bojového či nebezpečného psa. Historicky je to pes, ktorý sa využíval na lov divokej zveri a zaháňanie dobytka. Bol strážcom osád i domov. Dnes mu tento status ostal. Svoje teritórium si nebojácne obráni. Nie je nijak extra uštekaný ani agresívny. Hoci nie je považovaný za typického rodinného psa, dokáže byť spoločenský v kolektívne známych ľudí. Je nebojácny a veľmi všímavý. Jeho ochranársky inštinkt je silný, no rotvajler je veľmi učenlivý a inteligentný. Využíva sa dodnes ako záchranársky, strážny alebo poľovný pes.

Argentínska doga

Ide o veľkého loveckého psa, ktorému sa však opätovne kvôli ľudom dostalo zlej povesti. Prezývali ho aj ako córdobska doga. Vyšľachtil ho chovateľ Dr. Antonio Nores Martínez. V chove ho často ľudia využívali na psie zápasy, takže na zábavu. Primárne však bol psím strážcom, pričom sa nezľakol jaguárov ani púm. Je to stavbou tela veľmi mohutný pes, ktorý môže vážiť až 60 kg. Ide o silného psa, ktorého niektorí využívali aj na lov diviakov. Dodnes je to pes, ktorý sa v končinách Latinskej Ameriky vo veľkom vyskytuje a chová. Napriek tomu, že boli argentínske dogy zneužívané na bojové účely, dokážu byť nielen platným strážcom, ale aj spoločníkom a priateľom. Majiteľ sa musí naučiť zvládať ich silné sklony k loveniu.

Tosa-inu

Bohužiaľ, ľudia toto plemeno vyšľachtili za účelom zábavy. Ide o kríženca pôvodom japonských psov šikoku-ken s plemenami ako buldog, nemecká doga alebo mastif. Chovatelia sa cielene snažili o to, aby získali psa stavaného na psie zápasy, čomu následne prispôsobovali aj ich chov a tréning. Dodnes sa v Japonsku na zápasy využíva. Tosa-inu je vytrvalým psom, ktorý nemá problém zvládať dlhé túry. Nie je to žiadny lovecký pes, no inštinkt ochranára nezaprie. Skôr je to dnes pes spoločník, ktorý budí rešpekt. Voči cudzím ľudom je často nedôverčivý a svoje teritórium si bez váhania zastane. Vážiť môže až 90 kilogramov. Je to pes veľmi tichý, inteligentný a súčasne empatický. Tréning je však relatívne náročný a vyžaduje si čas a trpezlivosť.

Akita-inu

Meno tohto plemena je odvodené od prefektúry (regiónu) Akita v Japonsku. Pôvodne bol Akita-inu spoločenským psom ideálnym do rodiny a tento status mu ostal dodnes. Je to veľmi vytrvalý a odhodlaný pes, ktorý si vyžaduje kvalitný výcvik. Poškvrnenie svojho mena si plemeno získalo okolo 19. storočia, keď sa z neho snažili urobiť bojového psa a krížili ho s rôznymi inými rasami. Toto plemeno z dôvodu neustáleho kríženia za účelom boja takmer úplne vymizlo. Akita-inu je maximálne verným psom, no problémom môže miestami byť jeho tvrdohlavosť. Má svoju vlastnú hlavu a niekedy povel vykoná neskôr, ako by ste pôvodne chceli. Ak si s majiteľom dobre rozumie, počúva jeho rozkazy, chápe a dokáže fungovať v kolobehu rodiny. Je to veľmi čistotný a verný pes s pokojnou povahou, ktorý šteká len zriedkavo.

Bandog

Pri pohľade na tohto psa je zrejmé, že rešpekt je na mieste. Štandardom FCI je toto plemeno neuznané. Vznikol krížením mastifa a amerického staforda. Je to pes neskutočne vytrvalý a silný. V praxi to je pes, ktorý sa nebojí čeliť žiadnemu nebezpečenstvu. Má veľmi silný ochranársky inštinkt. Je to strážca a obranár, no v minulosti sa využíval aj na boj v arénach s gladiátormi alebo ako vojnový pes. V niektorých krajinách sa dnes využíva ako služobný pes pri strážení rozsiahlych areálov, napr. väzníc. Je to temperamentný, nebojácny, energický a silný pes. K deťom je priateľský a v rodine si určite nájde svoje miesto, pričom ochráni celý dvor i záhradu.

Bojové plemená psov – povaha a výchova

Z hľadiska charakteristiky nemožno hovoriť o žiadnom všeobecnom povahovom štandarde, tak ako napríklad pri strážnych či poľovných psoch. Mnohé z týchto plemien majú stanovený vlastný FCI či AKC štandard, pričom nie sú charakterizované ako bojové plemená (pozn. spomenutá môže byť ich minulosť, ak sa využívali na bojové zápasy alebo boli šľachtené a trénované výhradne za účelom boja). Tieto psy sú zvyčajne silné z hľadiska fyzickej i psychickej odolnosti. Avšak so žiadnou bojovou povahou sa pes nerodí a všetko sa odvíja od výchovy majiteľa. Povahové črty sa tak líšia plemeno od plemena.

Z hľadiska výchovy platí to, čo pri každom inom psovi, z ktorého chcete vychovať verného, poslušného a ovládateľného spoločníka. Pri týchto psoch ani náhodou neplatí, že si vyžadujú tvrdú ruku. Práve naopak, k výchove a socializácii je potrebné pristupovať aj u týchto plemien citlivo. U každého psa platí, že sa správa tak, ako mu je dovolené, preto je dôležité, aby dokázal majiteľ výchovu a výcvik psa zvládať. Platí, že pri veľkých psoch s vyvinutými ochranárskymi inštinktami je ešte dôležitejšie, aby majiteľ dokázal byť psovi dostatočnou autoritou a zároveň mu pes dôveroval. Potrebné je mať skúsenosť s výcvikovými metódami.

Z pohľadu majiteľa je dôležitá motivácia, s akou si psa s reputáciou bojového plemena zaobstaráva. Ak má byť takýto pes príveskom, značkou či statusom, rozhodne sa dá očakávať, že pes bude pre takéhoto človeka synonymom sily, rešpektu a možno aj odstrašujúcim elementom. Primárnym dôvodom, prečo si takto charakterizované plemeno zaobstarať, by malo byť, ako za každých okolností, láska k zvieratám a snaha mať po boku verného, šťastného a poslušného priateľa.

Zákaz chovu bojových plemien na Slovensku a vo svete

Povesť, negatívne interpretácie a nešťastné situácie sú často dôvodom, prečo začne byť dané psie plemeno považované za bojové. Ročne sa v každej krajine uskutočnia desiatky, stovky či možno tisícky útokov psov na človeka, pričom zaujímavá by bola štatistika, ktorá by rozoberala to, koľko z týchto útokov majú na svedomí práve psy s touto negatívnou povesťou. Je vysoko pravdepodobné, že väčšinu útokov majú na svedomí psie plemená, ktoré ako bojové charakterizované nie sú. Napriek tomu v prípade útoku sú väčšinou spoločensky aj mediálne exponované skôr útoky psov, ktoré sú vnímané ako bojové, agresívne alebo nebezpečné. V niektorých krajinách preto platia legislatívne úpravy súvisiace s chovom či dovozom určitých plemien.

V Španielsku je vyhláška, ktorá špeciálne upravuje a obmedzuje chov plemien, ako americký pitbulteriér, americký stafordšírsky teriér, bulteriér alebo argentínska doga. V Nórsku je od roku 2004 zakázaný chov československého vlčiaka. Jednou z najprísnejších krajín z hľadiska chovu určitých plemien je Dánsko, ktoré legisltavíne zakazuje či obmedzuje chov plemien, ako argentínska doga, americký bulldog, kaukazský ovčiak, juhoruský ovčiak, stredoázisjký ovčiak, kangal, brazílska fila, boerboel či americký stafordšírsky teriér. Chov argentínskej dogy, brazílskej fily, tosy inu a plemien typu bull je zakázaný aj V Spojenom kráľovstve, pretože patria do skupiny nebezpečných psov. V niektorých regiónoch Nemecka je pre zmenu zakázaný dovoz plemien typu bull. Sú však viaceré krajiny, ako Singapur, Bielorusko, Bermudy alebo Rumunsko, kde pre chov niektorých plemien potrebujete špeciálny certifikát.

Na Slovensku nie je pojem bojové plemeno nijak charakterizovaný a takisto nie je stanovený zákaz či špeciálna regulácia obmedzujúca chov. Žiadne psie plemeno a jeho chov u nás nie sú nežiaduce. Ministerstvo pôdohospodárstva SR však v rámci novely z roku 2013 sprísnilo držanie a chov konkrétnych psov. Konkrétne ide o 14 psích plemien – bandog, pitbulteriér, kaukazský ovčiak, stredoázijský ovčiak, juhoruský ovčiak, šarplaninac, tosa inu, brazílska fila, americký stafordšírsky teriér, tornjak, kangal, boerboel, moskovský strážny pes, americký buldog.

Najčastejšie otázky – FAQ

Zaujíma vás problematika bojových plemien psov? V prípade psov označovaných ako bojové často prevládajú zaužívané stereotypy. Evidujete nejaký zoznam bojových plemien psov, ktorý sa vám zdá nezmyselný? Ako vnímate túto problematiku? Ste majiteľom niektorého z „bojových plemien“? Vnímate niektoré plemená ako výhradne nebezpečné alebo zohráva najdôležitejšiu úlohu pri výchove psa majiteľ? Budeme veľmi radi, ak sa zapojíte do tejto diskusie a vyjadríte svoj názor k tejto téme.

Ďalšie články z kategórie Psie plemená

Taliansky vodný pes – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby

Bostonský teriér – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby

Labradoodle – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby

Foxteriér – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby

Leonberger – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby