Bostonský teriér – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby
Spoločenský pes, ktorý vás prekvapí svojou milou povahu i energiou. Bostonský teriér, ako je zrejmé podľa jeho mena, pochádza z amerického Bostonu. Ide o malého psa, ktorý je predurčený na chov v byte. Je hravým a zábavným spoločníkom, ktorý miluje svoju rodinu. Hodí sa k k malým deťom, s ktorými sa bude rád hrať, i k aktívnym seniorom. Menšou vadou na kráse je sklon k chrápaniu a plynatosť, avšak svojimi veľkými tmavými očami a povahou si vás úplne podmaní. Podľa delenia FCI sa radí do 9. skupiny (Spoločenské a sprievodné psy), 11. sekcie (Malé dogovité plemená) a štandardu patrí číslo 140. Teriér je veľmi vytrvalý a na gauči sa veľa neohreje. Vďaka svojej inteligencii sa všetko potrebné dokáže naučiť pomerne rýchlo.
Malý, ale robustný a svalnatý pes sa svojou postavou mierne podobá na francúzskeho buldočka. Stavba tela je kvadratická, hrudník je priestranný a hlboký, s dobre klenutými rebrami. Pomerne krátke končatiny sú nasadené ďaleko od seba a sú svalnaté. Nízko nasadený chvost je krátky. Môže byť rovný alebo stočený. Tvári s veľkými guľatými a vypúlenými očami s bystrým výrazom trónia netopierie alebo vztýčené uši, ktoré môžu byť kupírované. Krátka srsť je dvojfarebná – ide o kombináciu čiernej (hnedej, žíhanej) a bielej, tak trochu pripomína smoking, vďaka čomu si získal prezývku americký gentleman. Biele znaky sú okolo papule, medzi očami a na hlave, okolo krku a na hrudi, biele môžu byť predné končatiny, ale i zadné pod pätami. Bostonský teriér dosahuje v kohútiku výšku 38 až 43 cm, hmotnosť sa môže v dospelosti pohybovať od 4,5 do 11,5 kg. Sučky sú prirodzene menšie a majú jemnejšiu stavbu tela, psy sú o niečo väčšie. Malé plemeno je náchylné na viacero chorôb. K najbežnejším ochoreniam sa radia luxácia pately, šedý zákal, progresívna atrofia sietnice (PRA), ktorá môže viesť až o oslepnutiu, a hluchota. Vzhľadom na brachycefalický tvar lebky (hore plochá, výrazný čelový sklon, krátky nos) môže psík trpieť problémami s dýchaním. Hlasné dýchanie a chrápanie nie sú u tohto plemena preto vôbec neobvyklé. Bostonský teriér nemá rád veľké teplá, treba ho pred nimi chrániť, ale ani prievan, aby nedostal zápal očí. Napriek zdravotným predispozíciám sa toto plemeno môže dožiť vysokého veku, až 15 rokov.
Bostonský teriér má rád ľudí, je priateľský nielen k cudzincom, ale aj k zvieratám. Najradšej však má svojho pána, ktorému je nekonečne oddaný. Je vhodným rodinným psom, keďže má rád deti a rád sa s nimi blázni. „Bostoňák“ je síce malý, ale energický, treba ho cez deň poriadne uťahať, aby doma nevyvádzal. Štekanie mu nie je vlastné, čo je len ďalšia dobrá vlastnosť pri chove v byte. Výcvik by sa mal niesť v pozitívnom duchu, najlepšie pochodíte s maškrtami, pre ktoré spraví tento inteligentný psík čokoľvek. Z toho dôvodu ho poľahky vychová i chovateľ-začiatočník, potrebovať bude len trpezlivosť. Bostonský teriér sa totiž občas zatne a poslúchať začne až vtedy, keď sa mu opäť zachce. Stáva sa to najmä pri drsnejšom prístupe pri výcviku. Dril a krik totiž neznáša dobre. Svojho pána a svoje územie občas prehnane ochraňuje. Dôležitá je preto skorá socializácia. Ide o vyslovene bytového psa, ale chovať ho môžete aj v dome s prístupom vonku. Hoci je energický, nemá prehnané požiadavky na pohyb. Stačí mu niekoľko kratších prechádzok denne, počas ktorých býva živý a hravý, chce sa s pánom zabávať. Samotu nemá rád, preto sa pripravte na to, že môže trpieť pri dlhšom odlúčení separačnou úzkosťou. Bostonský teriér nie je odolný proti teplu ani chladu. Pozor treba dávať na prejedanie, pretože má sklony k priberaniu.