Hady na Slovensku: vretenica severná a užovky (obojková, hladká, fŕkaná, stromová). Ktorý je jedovatý?
Vo voľnej prírode sa možno v slovenskej prírode stretnúť s niekoľkými druhmi hadov. Pozitívnou správou je, že len jeden z nich je jedovatý, ostatné sa pred ohrozením bránia zapáchajúcim sekrétom alebo uhryznutím. Hady sa ukladajú na zimný spánok, preto sa s nimi v prírode stretnete zvyčajne od apríla do októbra.
autor:Jana Kršiaková
Aktualizované: 01.11.2023
Hady po prebudení vyhľadávajú miesta s dostatkom svetla a potravy, preto ich nezriedka môžete vidieť na okrajoch turistických chodníkov, lúkach, rúbaniskách alebo kamenistých priestranstvách. Hady nemajú stálu telesnú teplotu, teplo si berú z okolia a získavajú ho vyhrievaním. Aké hady môžete na potulkách slovenskou prírodou stretnúť? Ako ich spoznať? Ktorý z nich je jedovatý?
Užovka obojková (Natrix natrix)
Najrozšírenejším hadom na našom území je pravdepodobne užovka obojková, ktorú môžete poznať aj pod starším názvom užovka obyčajná. Dorastá do max. dĺžky 150 cm, pričom samce sú štíhlejšie a dlhé do 1 metra. Sfarbenie môže byť rôznorodé – od sivastého (rôzna intenzita) cez hnedé, sivozelené až po olivovozelené s tmavými škvrnami. Samice majú hlavu širšiu, sploštenejšiu a so zreteľnejším krkom, samce zas majú hlavu menej odlíšiteľnú a dlhšiu. Užovka obojková má veľké oči so zrenicami s kruhovitým tvarom, ktoré sú dobre prispôsobené na dennú aktivitu. Užovka má za hlavou škvrny (žlté, oranžové, krémové či biele), tzv. polmesiačiky, ktoré sú lemované dvomi čiernymi škvrnami.
Ide o semiakvatického hada, obľubujúceho vlhké biotopy, ktorý žije vo vode aj na súši, preto sa s touto užovkou najčastejšie stretnete v blízkosti vody, teda na brehu jazier a rybníkov, prípadne močiarov. Je to aktívny lovec, ktorý svoju korisť vyhľadáva. Loví hlavne skokany, rosničky, mloky, menšie ryby alebo väčší hmyz. Jeho loveckým revírom sú brehy stojatých i tečúcich vôd, ale aj listnaté lesy ďalej od vody. Užovka obojková výborne pláva a potápa sa, čo využíva pri lovení.
Cez zimu sa ukladá na spánok a k páreniu u nej dochádza už krátko po jarnom prebudení, na prelome apríla a mája. Ide o vajcorodého hada, v jednej znáške býva 8 až 40 vajec. Mláďatá majú pri narodení približne 15 až 20 cm a ihneď po vyliahnutí sú samostatné.
Napriek tomu, že ide o dobrého lovca, je tento had v skutočnosti plachý. Zriedkakedy sa bráni pohryzením, pri ohrození hlasno syčí, nafukuje krk a zúrivými pohybmi prednej časti tela sa snaží útočníka zastrašiť. Niekedy predstiera smrť a z kloakálnych žliaz vylučuje nepríjemne zapáchajúci sekrét, ktorý má hrozbu odplašiť.
Užovka fŕkaná (Natrix tessellata)
Vzrastom aj spôsobom života sa podobá na užovku obojkovú. Dorastá do dĺžky 100 až 150 cm, samce majú dlhší chvost a pri koreni širší, samice sú dlhšie a mierne hrubšie. Celkovo majú štíhle a zo strán sploštené telo s pomerne dlhým chvostom a trojuholníkovou hlavou pokrytou veľkými šupinami. Sfarbenie je premenlivé – sivé až olivovozelené, na tele sa nachádzajú škvrny so šachovnicovým alebo priečnepruhovaným vzorovaním. Veľké oči majú kruhovú zrenicu.
Ide o teplomilného a plachého hada, ktorý podstatnú časť života prežije vo vode. Typické sú pre neho južné oblasti, naraziť naňho môžete v blízkosti pomaly tečúcich riek so zarastenými brehmi. Jeho obľúbenou potravou sú ryby, obojživelníky a hmyz. Na korisť striehne, prenasleduje ju len zriedka.
Vylieza v marci až apríli, vytráca sa v októbri. Užovka fŕkaná je vajcorodá, pričom v znáške sa nachádza 5 až 35 vajec. Mláďatá majú po vyliahnutí 15 až 24 cm a sú veľmi čulé a pohyblivé. Hniezdo opúšťajú už krátko po narodení.
Had pri ohrození šíri zapáchajúci sekrét z kloaky, alebo predstiera, že je mŕtvy. Dokáže rýchlo unikať, dobre pláva, a to aj pod hladinou.
Užovka hladká (Coronella austriaca)
Ide o hada s menším vzrastom, dosahuje max. veľkosť 80 cm, obvykle je to 50 cm. Základné sfarbenie u samíc je od sivej po sivohnedú, u samcov je to hnedá až žltohnedá, kresba je tvorená bodkami, ktoré sa môžu niekedy spájať a pripomínať vretenicu. Zvyčajne škvrny tvoria rebríkový vzor. Tmavá škvrna sa nachádza aj za sploštenou hlavou, ktorá je ťažko odlišiteľná od krku. Oči majú okrúhlu zrenicu. Šupiny sú hladké.
Užovka hladká sa vyskytuje v teplých listnatých lesoch, obľubuje suché, slnečné, kamenisté a zarastené stráne, ale aj opustené lomy bohaté na úkryty. Živí sa plazmi – loví jašterice, slepúchy, mláďatá ostatných hadov i vlastného druhu, nepohrdne ani hlodavcami. Veľmi rýchlo sa pohybuje a väčšiu korisť usmrcuje silným ovinutím okolo trupu/tela, drobnejšiu požiera v celku.
Zimuje od októbra do marca a v apríli sa pári. Užovka hladká je živorodá, čo znamená, že rodí živé mláďatá (2 až 15 mláďat), ktoré majú 12 až 20 cm. Pri ohrození vypúšťa zapáchajúcu tekutinu a zúrivo hryzie, charakteristické je hlasné syčanie, nafukovanie krku a splošťovanie hlavy.
Užovka stromová (Zamenis longissimus)
Najväčším slovenským hadom, ktorý dorastá do dĺžky 150 až 200 cm, je užovka stromová. Sfarbenie tela je olivovohnedé, sivožlté alebo čiernohnedé bez škvŕn, samce sa odlišujú bielym bodkovaním. Ide o svalnatého, ale pritom štíhleho hada s malou úzkou hlavou, štíhlym telom a dlhým chvostom. Pretiahnutá a elipsovitá hlava je výrazne oddelená od tela, oči nachádzajúce sa po bokoch majú veľkú oválnu zrenicu.
Vďaka silnému telu a brušným štítkom výborne lozí po kríkoch a stromoch, napriek tomu uprednostňuje pozemný spôsob života. Vyhľadáva slnečné oblasti, svetlé háje a listnaté lesy, teplé stráne a krovinaté lúky. Je to aktívny a odvážny lovec, ktorý dokáže za potravou vyliezť pomerne vysoko. Napriek tomu ju na stromoch nájdete málokedy, uprednostňuje totiž lovenie v podrastoch. Živí sa hlodavcami, loví myši a jašterice, nepohrdne vtáčimí vajcami alebo priamo mláďatami. Ku koristi sa približuje najprv pomaly a rozvážne, keď je dostatočne blízko, zmocní sa jej prudkým výpadom. Ulovenú zver, skôr ako ju prehltne, zaškrtí v závitoch tela.
Užovka stromová zimuje do apríla až začiatku mája. Je vajcorodá, jedna znáška obsahuje 5 až 15 vajec. Mláďatá majú 25 až 30 cm a ihneď po vyliahnutí sú samostatné. Ide o pomerne plachý druh hada. V prípade ohrozenia znehybnie, ak neunikne pozornosti, snaží sa ujsť do bezpečia, pokiaľ nemá kam utiecť, stočí sa do esovitej polohy a robí výpady na útočníka. Táto užovka nie je jedovatá a jej uhryznutie je neškodné.
Vretenica severná (Vipera berus)
Vretenica kľukatá, vretenica obyčajná alebo zmija je jediný jedovatý had na Slovensku. Jedové zuby má dlhé a v pokoji sklopené dozadu. Ide o pomerne malého hada, maximálna dĺžka dosahuje 100 cm, samce sú menšie, útlejšie a dosahujú dĺžku cca 60 cm, samice sú väčšie, dorastajú do dĺžky 70 – 80 cm. Pre vretenicu je typický sexuálny dimorfizmus, samce a samice sa líšia sfarbením a správaním. Samce sú zvyčajne sivé až modrosivé s výraznou kľukatou čiarou na chrbte, samice sú zvyčajné hnedé s tmavohnedou kľukatou čiarou. Pozor, sfarbenie je individuálne a niektoré farebné mutácie charakteristický kľukatý vzor na chrbte mať nemusia. Trojuholníková hlava je výrazne širšia ako krk a tupo zakončená. Oči sa vyznačujú vertikálnou štrbinovou zreničkou, okolo oka sa nachádza množstvo malých štítkov. Škvrny na zátylku vytvárajú písmeno X, na krku sú tvarované do písmena V.
Vretenica obľubuje slnečné a vlhké miesta lesnatej krajiny, ale aj okraje ciest porastených vegetáciou, rašeliniská, staré rúbaniská alebo kamenisté stráne. Jej typickou potravou sú mladé hlodavce, obojživelníky a jašterice, výnimočnejšie loví mladé vtáky a kŕmi sa vajciami. Mladšie hady žerú jašterice a slepúchy. Vretenica severná na korisť útočí z pozície esovitej kľučky, je stočená s pripravenou zdvihnutou hlavou.
Zimovanie končí v apríli, na prelome apríla a mája prebieha párenie. Ide o živorodého hada, u ktorého sú vajcia počas pobytu v tele vyživované primitívnou placentou. Samica porodí naraz 5 až 20 mláďat, resp. znesie zodpovedajúci počet vajec, z ktorých sa hneď liahnu mláďatá. Dosahujú dĺžku 9 až 20 cm.
K zastrašovaniu nepriateľa používa vretenica syčanie. Pohyb je pomalší, jed je podobný jedu štrkáčov a je pre človeka vysoko toxický, avšak vretenica severná ho nedokáže vytvoriť v dostatočnom množstve, aby usmrtil bežného zdravého človeka.
Najčastejšie otázky – FAQ
Hady nie sú vo všeobecnosti veľmi obľúbené, avšak mnoho ľudí fascinujú. Zaujíma ich, ako sa správajú vo svojom prirodzeným prostredí, čo robiť pri stretnutí s hadom, či je daný had jedovatý a pod. Predstavili sme vám päticu hadov, ktorá žije na území Slovenska a na záver sme pre vás pripravili ešte odpovede na najčastejšie otázky. Zaujíma vás ohľadom tejto témy ešte niečo? K dispozícii sú vám komentáre pod článkom.
