Jazvečík – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby

Výcvik jazvečíka je miestami náročný a vyžaduje si trpezlivosť. Existuje viacero druhov jazvečíkov, ktorých delíme podľa vzrastu alebo typu srsti. Vyznačujú sa dobrou životaschopnosťou a dožívajú sa vyššieho veku.

Vzhľad a srsť

Plemeno, ktoré je už na prvý pohľad veľmi ľahko rozpoznateľné. Celkovo však existuje deväť variánt jazvečíka, tri veľkosti a tri typy srsti. Podlhovasté, kompaktné telo a krátke osvalené nohy sú charakteristickými znakmi všetkých druhov jazvečíkov. Bez ohľadu na typ srsti a ich vzrast, na hlave majú dlhé ovisnuté uši. Vizuálne odlíšiť jazvečíkov možno práve na základe typu srsti, ktorá má rôznu dĺžku, štruktúru a taktiež sfarbenie.

Jazvečík krátkosrstý

Má krátku, hladkú a hustú srsť, ktorá prilieha k telu a veľmi dobre sa udržiava. Krátkosrstý jazvečík je považovaný za štandardné – prapôvodné plemeno. Zvyšné dva typy srsti vznikli krížením. Typická farba srsti je najčastejšie jendofarebná červená. Výnimočné nie sú ani dvojfarebné kombinácie, čierna s pálením, hnedá s pálením alebo tiež merle so škvrnami a typická je tiež žíhaná farba.

Jazvečík hrubosrstý

Tento druh jazvečíka má drsnú, priliehavú drôtovitú srsť, preto sa zvykne pojem hrubosrstý zamieňať s prívlastkom drôtosrstý. Hrubšia srsť jazvečíka lepšie chráni pred chladom. Na dotyk má srsť kefovitý charakter. Na tvári je výraznejšia brada a fúzy. Obočie je hustejšie a huňaté, naopak uši sú hladké. Vhodné je srsť pravidelnejšie kefovať. Starať sa o ňu treba, tzv. trimovaním, teda vytrhávaním krycej srsti až k podsade. Srsť by sa nemala strihať. Hrubosrstý jazvečík vznikol krížením hladkosrstého jazvečíka a teriérov. Farebnosť je rôznorodá a často sa objavuje dvojfarebná diviačia farba a čeirna s pálením. Menej často hnedá s pálením alebo jednofarebná červená. Taktiež sa môže objaviť gén merle alebo žíhaná farba.

Jazvečík dlhosrstý

Tento druh vznikol krížením hladkosrstého jazvečíka s plemenami sliedičov. Srsť dlhosrstého jazvečíka je jemná, lesklá a k trupu na väčšine tela prilieha. Dlhšia je predovšetkým na ušiach, v oblasti kohútika a spodnej časti trupu, kde je srsť padavá. Dlhšia a hustá srsť chráni jazvečíkov v chladnejšom počasí. Nevýhodou je pre zmenu zvýšená miera starostlivosti, teda pravidelné vyčesávanie. Farebnosť je podobná ako v prípade dvoch predošlých typov srsti – hnedá s pálením, čierna s pálením, jednofarebná červená, žíhaná či merle.

Veľkosť a druhy

Hmotnosť a rozmery sa líšia podľa toho, o aký druh jazvečíka ide. Rozlišujeme tri druhy jazvečíkov podľa veľkosti. Primárne sa líši ich obvod hrudníka a výška v kohútiku. Rozdiel v rozmeroch medzi samcami a sučkami jazvečíka je relatívne malý.

Štandardný jazvečík

Z uvedených troch typov ide o štandardné plemeno, ktoré je považované za prapôvodné. Ide zároveň o najväčšieho jazvečíka spomedzi troch druhov. Obvod hrudníka sa v tomto prípade u psov (samcov) pohybuje v priemere okolo 37 až 47 cm. Sučky majú obvod hrudníka približne 35 až 45 cm.

Trpasličí jazvečík

Ide o menší, resp. stredný druh tohto plemena. Obvod hrudníka je od 32 cm po maximálne 37 cm. U sučiek 30 až 35 cm. Hmotnosť jazvečíka trpasličieho sa pohybuje od 1 do 4 kg. Oproti štandardnému plemenu je práve tento druh veľmi často vyhľadávaný ľuďmi, ktorí žijú v bytoch.

Králičí jazvečík

Najmenším členom tohto rodu je jazvečík králičí, ktorého niektorí chovatelia označujú za mini jazvečíka. Obvod hrude môže byť 27 a maximálne 32 cm. Sučky sú ešte útlejšie a v priemere je obvod hrude 25 až 30 cm. Zároveň ide aj o najľahší druh jazvečíka.

Zdravie, choroby a vek

Dobrá kondícia a celková vitalita je pre jazvečíky známou charakteristikou. Väčšina majiteľov si zdravotný stav jazvečíkov pochvaľuje a pokojne možno toto plemeno označiť za veľmi odolné a zdravé. Vyskytuje sa však niekoľko chronických a generačných ochorení, ktoré jazvečíkov sprevádzajú v ich živote častejšie ako iných psíkov.

Napriek vyššie uvedeným chorobám sa jazvečíky tešia z dlhého priemerného veku dožitia 12 až 16 rokov. Okrem vyššie uvedených chorôb treba dávať pozor aj na ich prípadné prechladnutie hlavne vtedy, ak je psík mokrý, treba mu dopriať teplo. Z hľadiska anatómie tela pre jazvečíka nie je vhodné, aby behal po schodoch či zoskakoval z vyvýšených miest.

Povaha a správanie

Vyrovnaný temperament, tvrdohlavosť a nebojácnosť pomenúvajú základné povahové črty plemena jazvečík. Netreba zabúdať, že jazvečík bol pôvodne šľachtený ako poľovný pes. Odtiaľ pramení aj ejho energickosť, odhodlanie a sebavedomie tohto „krátkonohého drobca“. Vysoká inteligencia má z hľadiska povahy svoje výhody, no taktiež sa prejavuje v jeho tvrdohlavosti, čo pri tréningu vyžaduje veľkú mieru trpezlivosti. Tvrdohlavosť pramení predovšetkým z jeho vysokej miery samostatnosti. Učenlivosť je pri správnom postupe v tréningu na dobrej úrovni, no nerátajte s tým, že pri výcviku z neho budete mať nemeckého ovčiaka. Pri tréningu nie je vhodný nátlak, ale naopak pozitívny prístup.

Ak je zaručená skorá socailizácia s inými psami, ľuďmi či domácimi zvieratami, jazvečíka definitívne možno charakterizovať ako spoločenské plemeno, ktoré sa dokáže dobre socializovať. A to napríklad aj v rodine s deťmi. Vo vzťahu k ostatným psom sa prejavuje ich sebavedomie, preto ešte raz zdôrazňujeme, že socializácia je kľúčová a najlepšie, ak s ostatnými domácimi zvieratami vyrastajú odmalička. 

Hrubosrsté a štandardné jazvečíky, hlavne jedince z pracovných línií sú ideálne na lovecký výcvik. Ako čisto rodinný spoločník dokážu svojou aktivitou dať zabrať. Jazvečíky dlhosrsté sú považované za pokojnejšie. Preto im nebude prekážať ani čisto mestský život v byte a stačiť bude pravidelné venčenie. Koniec koncov však mnohé závisí od výchovy majiteľa. Lovecký inštinkt je totiž u všetkých druhov jazvečíkov prítomný.

Výchova, výcvik a starostlivosť

Ako pri každom inom plemene, pri výchove a výcviku je nutné psíkovi venovať čas. Pri jazvečíkovi to platí dvojnásobne. Už pri základných poveloch sa musíte obrniť trpezlivosťou. Pravidlá je potrebné nastaviť hneď od začiatku, inak sa ľahko stane, že veliť bude jazvečík. Napriek tomu, že je bystrý a inteligentný, môže sa stať, že ignoranciou dá najavo svoj nezáujem spolupracovať. Hlavne, ak ho budete chceiť drillovať, nátlak totiž nemá rád. Dajte jazvečíkovi čas. Jeho sebadôvera nezmizne a agresívnymi kázňami ho skôr odradíte ako niečo naučíte. Využívajte pozitívny prístup a odmenu, vtedy je spolupráca s nimi jednoduchšia. Tréning však nepreceňujte a dávkujte postupne.

Jeho lovecké inštinkty sú v krvi zakódované, preto využívajte pri tréningu metódy, pri ktorých podáva pes výkon a snaží sa niečo získať – aportovanie, hlavolamy pre psy a pod. Pre športové agility jazvečíky pre svoje fyzické parametre nie sú úplne ideálne plemeno. Hoci sú pohyblivé a rýchle, skákanie hore a dole či chodenie do schodov či stúpanie do svahu nie sú pre chrbticu jazvečíka ideálnymi aktivitami. Hlavne, ak ide o šteniatka. Inak však s dospelým jazvečíkom môžete chodiť aj do náročnejšieho terénu alebo na dlhé prechádzky. Pohybu im treba rozhodne dopriať dostatok.

Pri výchove a starostlivosti o jazvečíka už od malička myslite na jeho potreby. Či žijete s jazvečíkom v byte alebo na dvore, dostatok pohybu je základom. V prípade jazvečíkov vonku je nutné, aby v chladnom počasí mali k dispozícii koterec a teplý pelech, kde na nich nebude fúkať, pršať či snežiť. Pri kŕmení myslite na optimálnu dávku. Riziko obezity je u týchto psov vyššie, vyhnite sa prekrmovaniu.

Jazvečík do bytu či do domu? Pre koho je toto plemeno vhodné?

Akýkoľvek druh z uvedených jazvečíkov je vhodný do interiéru i exteriéru. Ide o malé plemeno, ktoré nezaberie veľa priestoru. To však neznamená, že nepotrebuje výbeh, hračky a aktívne vyžitie. Časté prechádzky sú v prípade jazvečíka žijúceho v byte podmienkou. Najlepšie si na pobyt vonku zvykajú hrubosrsté jazvečíky. Teplý koterec je však nevyhnutnosťou. Trpasličie a králičie jazvečíky sú prevažne chované v interiéroch. V každom prípade musíte počítať s tým, že jazvečík je osobnosť a tvrdohlavosť v kombinácii s inteligenciou má niekedy na svedomí aj náročnejšie chvíľky. Učenlivosť je veľmi dobrá, no netreba na jazvečíka pri tréningu tlačiť.

Jazvečík si vytvára puto s jedným pánom, perfektne si zvykne aj v rodinnom prostredí, odmalička je vhodné ho socializovať s deťmi alebo inými psami. V neskoršom veku totiž voči cudzincom a iným psom nemusí byť úplne priateľský. Má svoj temperament, rád si zašteká a svoj dvor si dokáže postrážiť. Vhodný je pre aktívnych ľudí, vyznačuje sa energickosťou, takže pohyb je pre jazvečíka výsostná potreba. Unaviť ho je niekedy veľmi náročná úloha. Náročný terén nie je vzhľadom na konštitúciu tela (krátke nohy, náchylná chrbtica) tohto plemena vhodný pre menšie šteniatka, preto s dlhšími prechádzkami a náročnejším terénom vyčkajte do dospelosti. Jazvečík možno nie je na výchovu plemeno pre úplného začiatočníka, no z hľadiska starostlivosti je veľmi nenáročný.

Starostlivosť o srsť sa líši podľa typu srsti. Dlhosrstého jazvečíka je potrebné častejšie kefovať. Apetít psom tejto rasy nemožno uprieť, preto dbajte o správne dávkovanie krmiva. Preháňať to netreba ani s pamlskami. Obezita je pre jazvečíky nebezpečná. Dnes sú jazvečíky v našom regióne stále typické poľovné psy, no sú to tiež milujúci spoločníci k rodine.

Najčastejšie otázky – FAQ

Máte doma jazvečíka a radi by ste sa podelili o vlastné skúsenosti so starostlivosťou o toto plemeno? Zaujímajú vás nejaké informácie ohľadom tejto rasy alebo máte v pláne si jazvečíka kúpiť? Radi vám pomôžeme a poradíme. Obráťte sa na nás a my vám čo najskôr odpovieme.

Galéria obrázkov

Ďalšie články z kategórie Psie plemená

Taliansky vodný pes – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby

Bostonský teriér – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby

Labradoodle – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby

Foxteriér – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby

Leonberger – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby