Najjedovatejšie hady na svete: mamba čierna, boomslang, kobra kráľovská či zmija pávia?
Jedovaté hady patria medzi ľuďmi k najobávanejším zvieratám, a to aj napriek tomu, že šanca stretnúť hada, ktorý by vás svojím uštipnutím dokázal zabiť, je veľmi nízka. Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) uhryznú jedovaté hady ročne cca 5,4 milióna ľudí, čo má za následok 81- až 137-tisíc úmrtí. Jed s obsahom toxických látok sa im vytvára v slinnej žľaze, zviera ho vstrekuje do koristi pomocou svojich tesákov. Z 3 500 druhov hadov je 600 jedovatých a za smrteľne nebezpečných pre človeka sa považuje 375 druhov.
Medzi najjedovatejšie sa radia morské hady, avšak stretnutie s človekom je v tomto prípade veľmi nízke. Z toho dôvodu sú za väčšie nebezpečenstvo považované suchozemské hady, predovšetkým tie, ktoré žijú vo voľnej prírode v Afrike, Ázii a Austrálii.
Neurotoxíny a hemotoxíny
Hady nájdete takmer na celej planéte – v miernom pásme i trópoch, v mori aj v púšti. Ide o najdokonalejšie predátory na svete, u ktorých sa stretnete s dvomi základnými skupinami jedov, a to neurotoxíny a hemotoxíny. Ako už z ich názvu vyplýva, neurotoxíny narúšajú životné funkcie na nervovej báze. To znamená, že obeti prestanú fungovať nervy, ktoré sú spojené s pľúcami, a zvyčajne zomiera na zástavu dychu. Neurotoxíny sú typické pre korálovcovité hady, ku ktorým patria tajpany, mamby, kobry a aj morské jedovaté hady (ich jed je klasifikovaný ako myotoxíny). Hemotoxíny zas pôsobia na krv a vyvolávajú deštrukciu tkaniva. Ak vás had uhryzne, môže dôjsť k amputácii končatiny, pretože deštrukcia je masívna. Takýmto jedom disponujú napr. štrkáče a vretenice.
Rôzne sú nielen jedy, ale aj typy zubov. Niektoré hady majú chrup pevne zasadený do čeľustí a po uhryznutí s ním nedokážu hýbať, niektoré dokážu so zubmi manipulovať a vedia si zub vykĺbiť. Taká vretenica vás môže preto uhryznúť aj vtedy, ak ju držíte za hlavu. Niektoré druhy majú zuby pomerne dlhé, max. dĺžka je 5 centimetrov (vretenica gabonská).
Mamba čierna
Jednými z najjedovatejších a najdesivejších hadov na svete sú mamby čierne (Dendroaspis polylepis). Pomenovanie získali pre sfarbenie úst, v skutočnosti totiž majú sivú až hnedastú farbu. Mamba je obávaná pre svoju veľkosť a rýchlosť, jej priemerná dĺžka dosahuje 2,5 metra a dokáže sa pohybovať rýchlosťou 11 km/h, na krátky úsekoch dokáže zrýchliť až na 20 km/h. Žije v savanách, lesoch a skalnatých kopcoch subsaharskej Afriky.
Mamby sú veľmi inteligentné a nezaútočia na vás, pokiaľ pre ne nebudete predstavovať ohrozenie. Zabiť človeka dokážu už 2 kvapky ich jedu, do 30 minút dôjde k paralýze a zástave srdca.
Boomslang
Jedným z najnebezpečnejších afrických hadov je Bojga africká (Dispholidus typus), juhoafrický zelený stromový had. Má hemotoxický jed, ktorý znemožňuje zrážanie krvi, čo vedie k vnútornému aj vonkajšiemu krvácaniu. Had meria 1,6 metra a vďaka svojmu jedinečnému vzhľadu loví tak, že napodobňuje konár a na svoju obeť zaútočí nenápadným naťahovaním sa zo stromu. Jedovaté tesáky sú umiestnené v zadnej časti čeľusti, ktorú dokáže pri uhryznutí otvoriť až na 170 °. Pri ohrození tento plachý had nafúkne krk na dvojnásobok veľkosti a odhalí pestrofarebné sfarbenie medzi šupinami. Jed účinkuje do približne 24 hodín od uhryznutia.
Krovinár drapľavý
Had z čeľade zmijovitých sa vyskytuje v Strednej a Južnej Amerike. Fer-de-lance dorastá do dĺžky 1,2 až 2,5 metra a váži približne 6 kg. Jeho jed sa radí do skupiny proteínov zvaných metaloproteinázy, ktorých aktivita spočíva najmä v degradácii proteínov medzibunkovej hmoty (extracelulárneho matrixu) štiepením ich vnútorných peptidových väzieb. Tento jed je zároveň antikoagulant, teda bráni zrážaniu krvi. Po uhryznutí tak dochádza k odumieraniu tkaniva, opuchu a(lebo) krvácaniu.
Pakobra tigria
Notechis scutatus je prudko jedovatý had radiaci sa medzi korálovcovité hady. Vyskytuje sa v juhovýchodnej Austrálii. Pomenovie tento had získal vďaka žltým a čiernym (tmavým) pásom na tele. Keď sa pripravuje na útok, sploští hlavu a krk. Jeho silný jed dokáže človeka usmrtiť do 15 minút od uhryznutia.
Zmija pávia a zmija retiazková
Zmije sa radia k najsmrteľnejším hadom predovšetkým preto, že sú zodpovedné za najviac ľudských úmrtí spôsobených jedovatými druhmi hadov. Zmija pávia (Echis carinatus) je rozšírená predovšetkým na Strednom východe, zmija retiazková (Daboia russelii) zas vo východnej a južnej Ázii. V prípade oboch týchto zmijí môže po uhryznutí dochádzať k vnútornému krvácaniu, poškodeniu orgánov až zlyhávaniu obličiek. Ich jed je totiž antikoagulantom, takže zabraňuje zrážaniu krvi. Protijed treba podať do niekoľkých hodín od uhryznutia.
Kobra kráľovská
Najdlhší jedovatý had na svete dorastá až do dĺžky približne 5,5 metra. Ophiophagus hannah sa vyskytuje v južnej a juhovýchodnej Ázii. Opäť ide o korálovcovitého hada, v ktorého jede sa nachádza množstvo neurotoxínov, spôsobujúcich paralýzu. Kobra má výborný zrak, preto dokáže svoju korisť sledovať z veľkej diaľky (údajne až 100 m). Keď sa chystá zaútočiť, rozprestrie krk a kožu okolo hlavy. Pri jednom uhryznutí vypustí do tela obete 7 ml jedu, pričom má tendenciu útočiť 3-4 uhryznutiami po sebe. Človeka dokáže zabiť aj jediné uhryznutie do 15 minút.
Vnútrozemský tajpan
Tajpan alebo taipan Oxyuranus microlepidotus (tajpan drobnošupinatý) produkuje jed obsahujúci zmes neurotoxínov, antikoagulantov a myotoxínov, takže jeho uhryznutie môže človeka bez protijedu zabiť do 1 hodiny. Už malá kvapka jedu paralyzuje svaly, spôsobuje vnútorné krvácanie a bráni dýchaniu. Žije v Južnej Austrálii a Queenslande v odľahlých častiach krajiny. V ohrození sa stočí do tvaru písmena S a rýchlo sa vrhne na človeka. Útočí jedným alebo niekoľkými uhryznutiami. Jeho jed obsahuje enzým hyaluronidáza, ktorý zvyšuje rýchlosť vstrebávania toxínov v tele.
Najčastejšie otázky – FAQ
Vyššie vymenované hady nie sú, samozrejme, jedinými jedovatými predátormi, avšak často sú označované ako jedny z najjedovatejších na svete. Chýba vám v zozname niektorý z jedovatých hadov? Chcete sa na niečo ohľadom tejto témy opýtať? V komentároch pod článkom máte priestor na svoje otázky.