Spôsoby, ako liečiť separačnú úzkosť u psa. Prejavy strachu a vystresovaný pes
Psychika psa je skúmania hodná oblasť. Rovnako ako u človeka i u psov prebieha na pozadí množstvo procesov, ktoré nikto navonok nevníma a sú vyhodnocované individuálne. Vzhľadom na to, že pes je najlepší priateľ človeka, separačná úzkosť súvisí práve s naviazaním sa vášho domáceho miláčika na vás či ostatných členov rodiny. Treba si uvedomiť, že prejavy separačnej úzkosti pre majiteľa rozhodne nie sú vítané – štekanie psa, zavýjanie, kňučanie, škriabanie na dvere, ničenie vecí či dokonca sebapoškodzovanie. Ide o poruchu, ktorá nie je u psov úplne prirodzená. Ako liečiť separačnú úzkosť u psa? Čo znamená štekanie psa v noci a ako sa správa vystresovaný pes?
autor:Denis Ruščák
Aktualizované: 15.11.2023
Separačná úzkosť separačná depresia či separačná anxieta sú pojmy, ktoré označujú rovnakú psychickú poruchu či deviáciu správania u psa. Psík je v takomto prípade veľmi citlivý na odlúčenie od svojho majiteľa, má strach, stres a pocit osamotenia. V tomto stave psík majiteľovi spôsobuje väčšie či menšie ťažkosti, ktoré sa môžu ignorovaním signálov znásobiť.
Separačné prejavy určite netreba podceňovať, inak sa ľahko môže stať, že budete musieť s vaším psíkom vyhľadať odbornú pomoc. Riešenie tohto problému si vyžaduje trpezlivosť a odhodlanie majiteľa. Aby ste vedeli, čo separačná úzkosť u psa znamená a aké úskalia so sebou prináša, nasledovné odseky sú určené pre vás.
Čo je to separačná úzkosť u psov?
SRPB – Separation related problem behaviour alebo separačná úzkosť je diagnóza, ktorá označuje deviáciu správania u psa. Tento stav vzniká v okamihoch, keď pes ostáva sám bez prítomnosti majiteľa alebo inej blízkej osoby. V jednoduchosti povedané, ide o strach psa z odlúčenia, pretože je jeho fyzická i emocionálna fixácia na človeka veľmi silná.
Separačná úzkosť sa podľa viacerých odborníkov na psiu psychiku radí k OCD – obsedantno-kompulzívnym poruchám, ktoré sú charakteristické chorobnou závislosťou na určitom jave a prejavujú sa kompulziami, čo znamená nerozvážne a nezmyselné konanie. Vo výraznej miere sa prejavuje stres a prejavy strachu u psa. Vystresovaný pes následne koná úzkostne, čoho následkom sú anomálne akty spôsobujúce majiteľovi výrazné ťažkosti.
Dôležité je povedať, že separačná úzkosť u psov nemá vekové ohraničenie. Taktiež nie je táto porucha nijako typická pre konkrétne plemeno či pohlavie. Ide o individuálny vývoj psíka a jeho výchovu. Na základe praxe sa najviac táto deviácia správania vyskytuje u psov žijúcich v bytoch, ktorých môžu viaceré podnety mimo dennej rutiny stresovať, u chorých či starších psov alebo u psov z útulku. Dôvody vzniku separačnej úzkosti detailnejšie popisujeme nižšie.
Prejavy separačnej úzkosti a strach u psa
Signály sú pomerne dobre pozorovateľné, počuteľné až citeľné. U každého psa však môžu byť odlišné. Jeden pes bude hlasno štekať a zavýjať, druhý sa utiahne a bude apatický a bez nálady. Prejavy sú pre majiteľa hlavným dôvodom, prečo takýto stav riešiť. Vzhľadom na to, že psík je vystresovaný, ustráchaný alebo nahnevaný, jeho správanie je veľmi nepredvídateľné. Pritom môžete byť pokojne v miestnosti vedľa so zatvorenými dverami. Ktoré prejavy u psa sú znakom úzkosti?
- Štekanie psa – hlasný štekot psa patrí k prejavom, ktoré sú v kombinácii s ďalšími akustickými prejavmi veľmi frekventované. Štekanie psa v noci v byte, keď nie ste doma môže byť veľmi nepríjemné aj pre susedov.
- Zavýjanie a kňučanie psa – nervozita a nepokoj sa môžu prejavovať okrem štekania aj hlasným a dlhým zavýjaním. Kňučaním pes vyjadruje nepokoj a pýta si pozornosť. Kňučanie však môže byť veľmi tiché a nenápadné.
- Zrýchlené dýchanie – objavovať sa môže dýchavičnosť alebo hlasné funenie.
- Špinenie v dome – pomočovanie a vyprázdňovanie v interiéri.
- Bezcieľne pobehovanie – pes môže nepokojne pobehovať z miesta na miesto (raple).
- Ničenie nábytku a vybavenia domácnosti – obhryzovanie kusov nábytku, žuvanie rastlín, vyberanie odpadkov z koša či škrabanie na dvere sú jasným signálom, že pes sa dožaduje pozornosti z dôvodu pocitu odlúčenia od majiteľa.
- Problémy s trávením – vyskytovať sa môžu kŕče, zápcha alebo naopak hnačka u psa.
- Nechutenstvo – vystresovaný pes v stave úzkosti nemá niekedy záujem prijímať potravu.
- Apatickosť – niektoré psy sa namiesto deštruktívnych aktivít utiahnu, sú neaktívne, ležia, kňučia a nejavia záujem o aktivity, ktoré robili rady predtým.
- Sebapoškodzovanie – psy v stave úzkosti reagujú veľmi nepredvídavo, stav separačnej úzkosti môže dospieť až do štádia, keď si pes hryzie labky, chvost alebo si vyhryzáva srsť a týmto spôsobom si ubližuje.
- Trasenie psa – ak sa pýtate, prečo sa pes trasie, separačná úzkosť môže byť jeden z príznakov. Prejavom stresu a úzkosti býva, že pes sa uprene zapozerá na konkrétny objekt a trasie sa. Takéto trasenie psa si však netreba zamieňať s trasením, ak je pes v šoku.
Prejavy separačnej úzkosti sú najsilnejšie krátko po odchode majiteľa z domu – bytu. Pes si týmto deštruktívnym správaním zamestnáva mozog, znižuje napätie a neuvedomuje si svoje konanie. Pes nerobí tieto veci naschvál ani z dôvodu neposlušnosti, ale práve pre deviáciu správania, s ktorou takýmto spôsobom zápasí. Psíka pre takéto prejavy nikdy netrestajte, agresívna reakcia milujúceho majiteľa, kvôli ktorého neprítomnosti pociťuje úzkosť, ho môže ešte viac traumatizovať.
Okrem separačnej úzkosti môže byť dôvodom týchto prejavov aj strach zo straty kontroly u psa. Tým nie je myslené, že by sa pes bál toho, že sa neovládne a bude agresívny alebo niečo podobné. U psa vzniká úzkosť v tomto prípade práve z dôvodu obáv o samotného majiteľa. Strach u psa zo straty kontroly pramení v tom, že pes nemá kontrolu nad tým, kde je majiteľ, čo robí, nemôže ho chrániť a sprevádzať na každom kroku. Psík má v tomto prípade pocit, že je vo vzťahu vodcom a nemôže si plniť svoju rolu. Túto poruchu je možné odstrániť len spôsobom, že psíkovi dáte ako pán jasne najavo, kto je „vodcom svorky“. Pozor, nie trestami či násilím!
Úzkosť u psov a dôvody jej vzniku
Dôvodov vzniku môže byť viac, no len ich vymenovaním by sme si príliš nepomohli. Ako sme spomínali vyššie, separačná úzkosť u psa nie je ohraničená vekom. Keďže ide o sociálne tvory, odlúčenie v určitých fázach života zvládajú rôzne.
Jednou z možností vzniku úzkosti je, že u psíka je zakorenená určitá traumatizujúce skúsenosť v rannom veku. Napríklad odlúčenie od matky v skorom štádiu či odlúčenie od ostatných súrodencov. Tieto traumy sú u psíka zakorenené od šteniatka a prejaviť sa môžu i neskôr.
Príčinou môže byť aj zlé zaobchádzanie a násilné správanie sa k psíkovi. Prirodzene, ak ste psíkovi po jeho predošlých negatívnych skúsenostiach dobrým majiteľom, obľúbi si vás, bude vám opätovať lásku, venovať svoj čas a stanete sa „členom svorky“. Následné dlhšie odlúčenie môže zvládať veľmi ťažko.
U psa je potrebné budovať sociálne väzby už od 5 týždňov. Je dôležité, aby prichádzal do kontaktu s inými ľuďmi či psami, ostatnými členmi domácnosti, ktorí ho pohladia a budú sa mu venovať. Prílišná fixácia na majiteľa môže spôsobiť, že pri náhlej zmene – dovolenka, práca, choroba či iné povinnosti, pes dostane úzkostlivé stavy.
Práve zmeny denného režimu (majiteľ nie je doma cez noc, ale cez deň či naopak), náhla strata majiteľa (úmrtie, dlhší pobyt v nemocnici, dovolenka), zmena prostredia (z bytu do domu, z domu do bytu, iné sídlisko, nové prostredie, psí hotel) alebo trauma v podobe požiaru, ohňostroja či inak vyvolaného šoku či strachu z času bez majiteľa môžu byť spúšťačom SRPB.
Vedecky nie je potvrdené, že by konkrétne plemená psov prejavovali znaky separačnej úzkosti viac ako iné. U niektorých sa takéto prejavy môžu objaviť v období puberty a iných psov zasa v dospelosti, no vplyv genetickej predispozície nie je preukázaný.
Aká je najlepšia prevencia voči vzniku separačnej úzkosti u psa? Jednoznačne je to len a len výchova. Zvládnutie výchovy psa je najdôležitejšie z hľadiska celkového vnímania vás ako majiteľa. Ak psa vopred naučíte tomu, že z domu či bytu pravidelne odchádzate, no vraciate sa, riziko vzniku separačnej úzkosti je minimalizované. Pri odchode či príchode nie je treba robiť nič výnimočné a so psíkom sa nemusíte nijak významne lúčiť ani vítať. Pes si musí zvyknúť na to, že v danom priestore sa nachádza sám, no vy ste ten, kto sa vždy vracia. Aj prípadné zmeny pes následne zvláda omnoho lepšie.
Ako liečiť separačnú úzkosť u psa?
Je potrebné, aby ste sa pripravili na proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, toleranciu a pochopenie. Psíka je dôležité učiť tomu a presvedčiť ho, že niekedy je odlúčenie nevyhnutné, no vždy sa k nemu vrátite. Bez ohľadu na to, či má pes 1 alebo 5 rokov, separačná úzkosť sa dá liečiť v každom veku. Po malých krokoch psovi dôjde, že separovanie sa po určitú dobu je v poriadku a stavy úzkosti miznú. Zvyčajne takýto tréning trvá niekoľko týždňov. Ak ani to nebude schodná cesta, existujú aj ďalšie možnosti, ktoré môžu platiť práve na vášho „úzkostného chlpáča“.
Výcvik psa a tvorba návykov
Ak váš psík trpí separačnou úzkosťou, existujú postupné krôčiky, ktorými je možné vykonať nápravu. Potrebná je trpezlivosť a spolupráca. Výchova je v tomto smere najlepším spôsobom, ako úzkostné správanie psa odbúrať, či mu dokonca predísť. Ako na to?
- Naučte ho povelom – je dobré, ak psíka dokážete naučiť povelom, ako sadni, ľahni, zostaň/miesto, k nohe a iné.
- Krátke odlúčenie – po naučení povelov choďte na to postupne a skúšajte, čo psík zvládne. Pohybujte sa v jeho blízkosti. Následne mu dajte príkaz miesto či sadni a vzdiaľte sa na 5, 10 sekúnd, potom na 20 či 30 sekúnd, keď vás pes pokojne môže vizuálne vidieť, ide o to, aby vás neprenasledoval a zostal na mieste. Veľmi pomaly ho tak trénujte na rutinu bez vás. Podľa toho, ako mu to pôjde, skúste prejsť do druhej miestnosti a sledujte jeho správanie. Inokedy mu dajte povel sadni tak, aby zotrval aspoň 10 až 20 sekúnd a vy zatiaľ odídete do inej miestnosti.
- Odchod z bytu/domu – psovi dajte povel sadni alebo zostaň, otvorte vchodové dvere a odíďte. Počkajte za dverami a vnímajte správanie psa. Za krátku dobu otvorte dvere a vráťte sa. Po chvíli to spravte znova a čas postupne predlžujte. V okamihu, ako začne stresovať a vy sa vrátite, tréning neúčinkuje a pes nad vami vyhral. Musíte vystihnúť správny čas, kedy ešte pes nezačne prejavovať stav úzkosti alebo prídete až potom, čo ho stav prejde.
- Zmena režimu – v čase inom ako obvykle otvorte dvere a choďte na chodbu. O pár sekúnd sa vráťte. Vezmite si to čo bežne, keď ráno idete do práce, kabát, obujte topánky tvárte sa, že idete vyhodiť smeti, otvorte dvere a choďte von. O pár sekúnd sa vráťte bez smetí. Zavolajte si na telefón, obujte papuče a vybehnite dolu po schodoch, vráťte sa. Snažte sa psa trocha zmiasť, aby si uvedomil, že vaše odchody sú rovnako normálne ako príchody. Z odchodu ani príchodu nerobte vedu, so psom sa nelúčte ani nevítajte. Stimulujte jeho zmysly a stavajte ho pred rôzne situácie, ktoré môžu nastať.
- Odchod z domu/bytu – ak tréning účinkuje a pes nevyvádza vždy, keď za sebou zatvoríte dvere, skúste dom opustiť na dlhšiu dobu. Aj keď by ste sa pred vchodom mali rozprávať so susedom. Prejdite sa po sídlisku. Čas postupne predlžujte. Dodržiavajte zásady ako predtým, žiadna veda z odchodu ani návratu.
Interaktívne hračky pre psa – zamestnajte ho
Popri tréningu môžu byť nápomocné aj interaktívne hračky pre psov. V rámci výcviku pre ne môžu byť skvelou náhradou programu, ktorý by ste im inak robili vy. Do hračiek môžete schovať maškrty a pes sa musí snažiť ich dostať von. Ide o plniace loptičky či rôzne hlavolamy pre psy, ktoré môžete schovať po byte či dome.
Povolajte psieho psychológa
Môže sa to javiť ako abstraktný nezmysel, no nie je. Zvlášť, ak pes pri tréningu odmieta spolupracovať. Psí terapeut dokáže odborne nastaviť tzv. behaviorálnu terapiu. Cieľom je, aby bola znížená závislosť zvieraťa na majiteľovi. V praxi je dôležité, aby majiteľ psa v priebehu určitého časového horizontu dodržiaval stanovené rituály. Napríklad so psom sa nebude vítať ani lúčiť. Po príchode domov mu nebude po určitú dobu venovať pozornosť. Dôležité je dodržiavať odborníkom stanovené pokyny tak, aby pes nadobudol pocit, že čas strávený bez majiteľa je v poriadku. Samozrejme, predtým ako sa obrátite na odborníka, stojí za to vyskúšať predošlé odporúčania s výcvikom.
Druhý pes do domácnosti?
Takéto riešenie určite nepatrí k overeným metódam. Hoci sa javí, že pes má vo svorke nového „parťáka“, nebude sám a všetko by malo byť v poriadku, nie je to tak. Fixácia na vás ako majiteľa psa nezmizne. Je nevyhnutné si povedať, že strach u psa nepramení z toho, že by sa bál byť sám, bojí sa, že je bez vás. Riešenie spôsobom, že do rodiny pribudne ďalší pes, môže byť nešťastné aj z toho dôvodu, že úzkostlivý pes naučí nového svojím návykom a tým pádom budete mať doma dve „štvornohé úzkosti“.
Výživové doplnky na upokojenie
Dostupné sú aj prírodné výživové doplnky, ktoré pomáhajú upokojiť psov trpiacich úzkosťou. Vhodné sú už v prípade, keď sa zviera stáva naozaj neovládateľným a tréning je neúčinný. Vhodné je poradiť sa so zverolekárom, ktorý vám odporučí konkrétne prípravky vhodné na upokojenie.
Po aplikácii je stále možné pokračovať v tréningu a výcviku. Známy je produkt Alavis Calming pre potlačenie stresu a nervozity. Proti stresu sa takisto využívajú špeciálne kvapky Alavis CBD, ktoré obsahujú účinné kanabinoidy. Pre rýchle upokojenie psa môže poslúžiť aj Orion Pharma Aptus Relax Vet, čo sú ochutené žuvacie tablety podporujúce pokojné vnímanie u zvieraťa. U niektorých psov dokonca zaberá aj aromaterapia vo forme sprejov či prírodných esencií.
Najčastejšie otázky – FAQ
Zažívate s vaším psíkom podobné problémy súvisiace s odlúčením a stresom? Máte podozrenie na prítomnosť separačnej úzkosti u psíka? Zaujíma vás niečo ďalšie ohľadom tejto diagnózy? Ak máte skúsenosti so separačnou úzkosťou vášho psíka, budeme radi, ak sa podelíte o svoje zážitky a poskytnete ostatným čitateľom rady a odporúčania. Stačí, ak sa zapojíte v komentároch nižšie do diskusie.
Prečo má pes strach zo samoty?
Kedy už je potrebný psí psychológ?
Môže smrť majiteľa spôsobiť separačnú úzkosť u psa?
Ako dlho môže byť pes sám doma?
Komentáre
Nam pomohlo v byte klietkovanie nášho jazvečíka. Viem, že sa to niekomu možno nepozdáva a asi to nie je ani nejaká extra metóda ale u nás to zafungovalo. :-) Do 5-6 mesiacov vyvádzal, štekal, kňučal a obhrýzal topánky. Dali sme tam kameru a videli sme tú pohromu. Obaja aj s manželom chodíme do práce a naozaj nebolo možné to riešiť inak tak sme kúpili taku tu skladaciu ohrádku dali mu pelech, jedlo, vodu a po pár týždňoch sa naučil, že keď nikto nie je doma tak je proste v klietke. Dnes tam tú klietku má stále, ale už ho do nej nedávame, ide tam sám od seba a čaká. Ľahne si do pelechu a spí alebo prejde sa po byte a 7 hodín vydrží ako nič, kým prídem domov. Ale to s tým odchodom a príchodom je pravda. Žiadna šou. Odísť bez slov a hotovo.
OdpovedaťDobrý deň, O klietkovaní som už čo-to počula a kto si naštuduje, tak zistí, že to nie je väzenie, ako sa na prvý pohľad zdá. Zaujímalo by ma však - vo vašom prípade - či ste psíka do tej klietky aj zatvárali? Ďakujem