Slovenský čuvač – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby

Mohutné, pevne stavané telo je pokryté bielou hustou srsťou, biela je u tohto plemena štandard. Na podlhovastej hlave so širokým temenom sú vysoko posadené zvesené uši. Tmavohnedé oči majú oválny tvar a sú lemované čiernymi očnými viečkami. Pre toto plemeno sú typické silné svalnaté končatiny zakončené mohutnými labami. Srsť s dĺžkou 5 až 15 cm a hustou podsadou je predpokladom, aby mohlo byť toto plemeno celoročne vonku. V kohútiku dosahuje slovenský čuvač 59 – 70 cm, hmotnosť sa pohybuje od 31 do 44 kg. Ide o zdravé a otužilé plemeno, u ktorého sa však môžete stretnúť s ochoreniami typickými pre veľké plemená. Patria k nim dysplázia bedrového kĺbu a torzia žalúdka. Vhodné je srsť denne prečesávať, čím ju zbavíte nielen odumretých chĺpkov, ale aj nečistôt. Kúpanie je potrebné len v najnutnejších prípadoch, pretože koža aj srsť slovenského čuvača majú samočistiacu schopnosť. Inteligencia je pri výcviku plusom, pozor treba dávať na sklony k samostatnosti. Výchova musí byť dôsledná a treba s ňou začať čo najskôr. Pre čuvača je dôležitý kontakt so svorkou (rodinou), pri výchove ho treba za všetko, čo urobí dobre, chváliť, za to, čo urobí zle, ho treba pokarhať. Psa treba socializovať, nielen s ostatnými členmi rodiny, ale aj zvieratami, aby ich vnímal ako súčasť svojho životného priestoru. Z pôvodne pastierskeho plemena sa postupne stáva rodinný pes – strážca. Najvhodnejší je preňho dom so záhradou, kde bude mať pravidelný kontakt so svojím majiteľom. Ochranárske inštinkty prechováva len k ľuďom, ku ktorým má silnú citovú väzbu. Priemerne sa tento horský pastiersky pes dožíva 11-12 rokov.

Galéria obrázkov

Ďalšie články z kategórie Psie plemená