Užovka obojková (obyčajná) – vzhľad, veľkosť, potrava, výskyt
Užovka obojková, kedysi označovaná ako užovka obyčajná (Natrix natrix), je vďaka svojej prispôsobivosti najrozšírenejším hadom na Slovensku. Rovnako ako jej príbuzné – užovka stromová, užovka hladká a užovka fŕkaná –, nie je jedovatá. Jed síce v tele má, ale keďže nemá jedový kanálik, nedokáže ho použiť.
Ide o semiakvatického hada, ktorý žije vo vode aj na súši, preto sa s ním najčastejšie stretnete v okolí jazier, riek, potokov či močiarov. Dožíva sa v priemere 15 až 20 rokov.
Vzhľad a veľkosť
Užovku obyčajnú veľmi ľahko rozpoznáte vďaka žltým, oranžovým, krémovým alebo bielym polmesiačikom, ktoré sa nachádzajú za jej hlavou. Lemované sú dvomi čiernymi škvrnami. Sfarbenie je hnedé, sivozelené alebo olivovozelené, pričom po bokoch tela sa nachádzajú čierne škvrny. Zriedkavejšie sa môžete stretnúť s čisto čiernym sfarbením alebo so svetlými pásmi tiahnucimi sa pozdĺž tela. Farba úzko súvisí s protredím, v ktorom sa had nachádza (maskovanie).
Pre tohto hada sú typické veľké oči s kruhovými zreničkami, ktoré sú prispôsobené na dennú aktivitu. Vajcovitá hlava je od tela oddelená zúžením, samice majú hlavu trochu širšiu a sploštenejšiu, samce ju majú menej odlíšiteľnú od zvyšku tela a dlhšiu. Štíhle telo je pokryté suchými šupinami (ak had práve nevyliezol z vody).
Samice a samce sa líšia veľkosťou. Samice sú väčšie, dorastajú do maximálnej dĺžky 120 až 150 cm, samce sú menšie a ich max. dĺžka dosahuje 100 cm.
Potrava
Užovka obojková je považovaná za aktívneho lovca, čo znamená, že svoju korisť aktívne vyhľadáva. Tá ju často spozoruje až vtedy, keď ju had vyplaší. Loví na brehoch stojacich i tečucich vôd, ale aj v lesoch v blízkosti vody. Tento had výborne pláva a potápa sa, často ho môžete zazrieť plávať s vynorenou hlavou. Jeho najčastejšou potravou sú žaby, obojživelníky a ryby, hoci tie sú skôr doplnkovou potravou. Nepohrdne ani väčším hmyzom, žubrienkami a rôznymi červami. Korisť prehĺta zaživa.
Výskyt
Ide síce o prispôsobivého semiakvatického hada, ktorého môžete stretnúť na súši i vo vode, avšak jeho prirodzeným biotopom sú brehy jazier, riek a močiare. Žije takmer v celej Európe, západnej Ázii a aj na severe Afriky. Vlhké prostredie strieda so suchým – užovka obojková sa rada vyhrieva na teplých kameňoch. Najčastejším miestom výskytu sú chladnejšie oblasti do nadmorskej výšky 1 200 m n. m.
Obrana proti nepriateľovi
Hlavnou zbraňou užovky obojkovej je maskovanie sa v močiaroch a vo vysokej vegetácii. Pokiaľ pred nepriateľom nestihne včas ujsť, zriedkakedy sa bráni pohryzením. Ide totiž o pomerne plachého hada, ktorý v nebezpečenstve buď syčí a nafukuje svoje telo, aby pred nepriateľom pôsobil väčší, alebo sa hrá na mŕtveho. Pri predstieraní smrti sa nachádza v strnulom stave s bruchom smerom hore, vyvrátenou hlavou, otvorenou papuľou a vypadnutým jazykom. Z kloakálnych žliaz pritom vypúšťa páchnuci sekrét, ktorým sa snaží hrozbu odplašiť. Z jeho strany ide o inštinktívne správanie, po čase sa had preberie a snaží sa ujsť do bezpečia.
Rozmnožovanie
K páreniu dochádza u užovky obojkovej na prelome apríla a mája, krátko po zimnom spánku a jarnom zvliekaní kože. Pri párení sa jednu samičku snaží oplodniť viacero samcov – pretláčajú sa o ňu. Mladé sa vyliahnu po 60 až 75 dňoch od párenia. Samička si nájde na kladenie vajíčok bezpečné miesto cca po dvoch mesiacoch. Približne po týždni sa z vajíčok, ktorých je v znáške okolo 30, vyliahnu v priemere 20-centimetrové mláďatá. Tie sú ihneď po vyliahnutí samostatné.
Najčastejšie otázky – FAQ
Napriek tomu, že jej kresba je iná, si mnohí užovku pletú s vretenicou. Tento denný had je však veľmi plachý a málokedy reaguje na hrozbu uhryznutím, dokonca nie sú známe žiadne prípady napadnutia človeka zo strany užovky obojkovej. Chcete vedieť o tomto hadovi niečo viac? Stretli ste ho na prechádzkach prírodou? Opýtajte sa, čo vás zaujíma, a podeľte sa o svoje skúsenosti v komentároch pod článkom.