Vretenica severná – vzhľad, veľkosť, potrava, výskyt

Vretenice sú veľmi plaché a, čo je dôležité, sú hluché, preto ak na vás zaútočia, ide len o sebaobranu. Ide o zákonom chráneného hada, preto v prípade, že ho vo voľnej prírode stretnete, snažte sa mu vyhnúť a nechajte ho voľne sa odplaziť. Ide totiž o dôležitý prostriedok pri uzdržiavaní biologickej rovnováhy, významne znižuje počty hlodavcov. Dožíva sa v priemere 20 až 25 rokov.

Vzhľad a veľkosť

Vretenica severná je pomerne malý had. Má zavalité telo dosahujúce dĺžku max. 1 meter, zvyčajne dorastá do dĺžky 70 až 80 cm, samce sú menšie a útlejšie (zvyčajne do 60 cm) a líšia sa farbou. Samice majú obvykle hnedú farbu s tmavou kľukatou čiarou, šupiny samcov sú sfarbené dosiva a sivozelena. U vreteníc je častý výskyt melanismu, sú sfarbené dočierna a tmavá kresba nie je viditeľná. Na chrbte vreteníc (od hlavy až ku chvostu) sa nachádza čierny kľukatý pás, na bokoch sú škvrny zapadajúce do jednotlivých záhybov stredového pásu. Na úzkej trojuholníkovej hlave sa po bokoch nachádzajú výrazné červené oči s vertikálnou štrbinovou zreničkou. Ide o jeden z rozpoznávacích znakov, keďže všetky u nás žijúce užovky majú zreničky okrúhle. Tupo zakončená hlava je výrazne širšia ako krk, vyskytujú sa na nej menšie štítky, pričom čelný a dva temenné sú výrazné. Na zátylku má vretenica škvrny v tvare písmena „X“, na krku je výrazný tvar písmena „V“. Chvost je v pomere k telu relatívne krátky, zakončený je malou ostrou šupinou.

Jedové zuby sú umiestnené na hornej čeľusti vpredu (solenoglyfný typ zubov). Sú pomerne dlhé a zahnuté, v pokoji sú sklopené dozadu. Jedová žľaza sa nacháza za okom. Jedové zuby sú funkčné približne 6 týždňov, potom dochádza k ich výmene. Tá neprebieha symetricky na oboch stranách, avšak vretenica má vždy k dispozícii aspoň jeden jedový zub. Pri útoku jedové zuby smerujú dopredu. Jed sa tvorí viac-menej neustále, ale intenzita tvorby súvisí so stupňom naplnenia jedového aparátu.

Potrava

Zloženie koristi sa u veternice severnej mení s ohľadom na vek a fyzický stav jedinca. V ranom štádiu vývoja sa živia predovšetkým malými skokanmi a mláďatami jašteríc alebo slepúcha lámavého. Lovia tiež hmyz, ulitníky a dážďovky. Dospelé jedince sa živia predovšetkým teplokrvnými cicavcami (hlodavcami) a výrazne prispievajú k tomu, aby nedošlo k premnoženiu myší a hrabošov. Príležitostne si „pochutnajú“ na mladých vtákoch a vtáčích vajciach.

Výskyt

Vretenica je eurytopný druh hada, teda druh, ktorý sa vyskytuje na mnohých typoch stanovíšť. Je to prispôsobivý had, nevadia mu extrémne podmienky s náhlymi výkyvmi, teplo ani vlhko. Obýva slnečné i vlhkejšie lesnaté miesta (lúky a pasienky, vresoviská i rašeniliská, okolie lesných potokov aj opustené kameňolomy, okraje lúk a kosodreviny, okraje polí i medze). Na Slovensku sa s vretenicou môžete stretnúť vo všetkých vyššie položených oblastiach. Napr. v Malej aj Veľkej Fatre, Vysokých a Nízkych Tatrách, Slovenskom Rudohorí či Muránskej planine. Ide o celkom šikovné plavkyne, ktoré sa rady zdržiavajú na brehoch rybníkov. Lezú pomerne dobre, ale nevyšplhajú sa veľmi vysoko.

Bežne sa teda vyskytujú od nížin až po hornaté oblasti, od 400 do 2 000 m. n. m. Majú rady prostredie s väčšími teplotnými rozdielmi počas dňa a noci a s vyššou vlhkosťou.

Obrana proti nepriateľovi

Vretenica je vo svojej podstate plachá a kým nenarušíte jej prirodzené prostredie, nechce vám ublížiť. Vretenica je hluchá a ani zrak nemá najlepší, reaguje na vibrácie, preto by ste počas návštevy jej prirodzeného prostredia mali dupať, aby ste ju týmto spôsobom vyplašili a ona sa pred vami ukryla. Pozor, pohybuje sa menšou rýchlosťou, preto jej treba dať čas. Pokiaľ ju prekvapíte, stočí sa do klbka, upozorní vás syčaním, vytvorí „S“ kľučku v prednej časti tela a rýchlosťou cca 2 m/s urobí výpad. Roztvorí tlamu, vztýči zuby, zahryzne sa a pritom vypustí jed. Nezriedka robí dvojitý výpad. Niekedy, najmä keď ide o obrannú reakciu, had výpad len naznačí, ale buď sa vôbec nezahryzne, alebo jed nevypustí, ide o tzv. uhryznutie na sucho.

Smrteľná dávka pre zdravého, priemerne konštituovaného človeka (70 kg) je 15 mg suchého jedu, avšak jedový aparát vretenice obsahuje len 10 mg jedu, pričom pri uhryznutí z neho využije len tretinu. Závisí to od miesta uhryznutia (nebezpečná je najmä hlava), zdravia uhryznutého jedinca i veku (ohrozené sú najmä deti a chorí ľudia). Účinky jedu dú hemolytické, rozkladá červené krvinky, a hemoragické, spôsobuje krvácanie.

Rozmnožovanie

Vretenice sa prebúdzajú zo zimného spánku pomerne skoro, už v marci (vo vyšších nadmorských výškach to môže byť neskôr), často je ešte vonku sneh. Prvé sa prebúdzajú samce, po nich samice, vyhľadávajú vhodné miesta blízko zimoviska, kde sa slnia. Uprostred jari nastáva obdobie párenia, pri ktorom dochádza k súbojom o samičku. Samce sa navzájom prepletajú, akoby chceli upliesť zo svojich tiel vrkoč, v skutočnosti sa však snažia svojmu súperovi pritlačiť hlavu k zemi. Porazený samec utečie a víťaz sa začne páriť so samičkou. Následná kopulácia trvá 1 až 4 hodiny. Vretenica je ovoviviparný druh, nekladie teda vajíčka, ale v tele matky sa vyvíjajú mláďatá. Cca 4 mesiace po oplodnení (august) privádza na svet približne 20 živých vreteničiek, ktoré sa hneď po narodení zvliekajú. Ich jedový aparát je funkčný ihneď po narodení.

Do blízkosti zimovísk sa sťahujú už koncom leta. V pokojovom režime hibernujú pri teplote 8-9 °C do ďalšej jari.

Najčastejšie otázky – FAQ

Vretenica severná, náš jediný voľne žijúci jedovatý had, je vo svojej podstate veľmi plachá. Tento had je zákonom chránený, navyše je dôležitý pri uzdržiavaní biologickej rovnováhy, preto by ste mali pri strete s ním zachovať opatrnosť a neubližovať mu. Podarilo sa vám vo voľnej prírode zazrieť vretenicu severnú? Budeme radi, ak sa podelíte o svoje skúsenosti v komentároch.

Galéria obrázkov

Ďalšie články z kategórie Teraristika

Hady pre začiatočníkov: užovka červená, hadiarka trojfarebná, pytón kráľovský a veľhad kráľovský

Najjedovatejšie hady na svete: mamba čierna, boomslang, kobra kráľovská či zmija pávia?

Užovka fŕkaná – vzhľad, veľkosť, potrava, výskyt

Užovka stromová – vzhľad, veľkosť, potrava, výskyt

Užovka obojková (obyčajná) – vzhľad, veľkosť, potrava, výskyt